Bazilika Svätého hrobu: Rozdiel medzi revíziami

'''Bazilika Svätého hrobu''' alebo '''bazilika Božieho hrobu''' alebo '''Chrám Božieho hrobu''', Vo východnej cirkvi alebo u pravoslávnych kresťanov sa stavba nazýva '''Chrám vzkriesenia''' - ([[gréčtina|grécky]]: Ναός της Αναστάσεως, ''Naos tis Anastaseos''; [[arménčina|arménsky]]: ''Surp Haruthjun''; [[gruzínčina|gruzínsky]]: ''Agdgomis Tadzari'') je [[kresťanstvo|kresťanský]] [[kostol]] vnútri hradieb Starého mesta v [[Jeruzalem]]e. Chrám stojí na mieste, ktoré väčšina [[kresťan]]ov uctieva ako [[Golgota|Golgotu]] alebo ''Kalváriu'', kde bol podľa [[Nový zákon|Nového zákona]] ukrižovaný [[Ježiš Kristus]]. Bazilika je dôležitým pútnickým miestom kresťanov už od [[4. storočie|4. storočia]], kedy [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] objavila Boží hrob a cisár [[Konštantín Veľký]] pri ňom dal vybudovať kostol.

Pôvodne sa miesto Ježišovho ukrižovania nachádzalo za hradbami [[Jeruzalem]]a, ktoré dal v rokoch [[41]] – [[44]] rozšíriť [[Herodes Agrippa I.]], čím sa Golgota začlenila do mesta. Po roku [[135]] tu [[Rím|Rim]]ania postavili [[chrám]]ový komplex bohyne [[Afrodita|Afrodity]] a podľa.

Podľa [[legenda|legendy]] bol hrob Ježiša a jeho kríž objavený v roku [[325]] Svätou Helenou (matkou Konštantína). [[Biskup]] [[Eusebios z Kaisareie]] pred rokom [[327]] uvádza, že sa miesto ukrižovania ešte dnes ukazuje v Aelií (Aelia Capitolina bol rímsky názov pre [[Jeruzalem]] po roku [[135]]).

Rímsky cisár [[Konštantín Veľký]] nechal v rokoch [[327]] až [[339]] postaviť chrám Božieho hrobu na mieste Ježišovho hrobu pri Golgote,<ref>Podľa z[http://www.sacred-destinations.com/israel/jerusalem-church-of-holy-sepulchre.htm Church of the Holy Sepulchre]@sacred-destinations.com. Podľa [http://www.trekker.co.il/english/church_of_the_holy_sepulchre/ Church of the Holy Sepulchre]@trekker.co.il bol založený až v roku 333.</ref>. Z tohoto ktoréhochrámu sa dodnes zachovala iba vnútorná [[rotunda]], nazývaná ''Anastasis''. Bazilika bola zničená pri nájazde Peržanov v roku [[614]] a kalifa Hakima v roku [[1009]].

Po dobytí [[Jeruzalem]]a [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|križiakmi]] v roku [[1099]] bola bazilika zrekonštruovaná a prešla pod správu [[Rád svätého Augustína|augustiniánov]]. Po roku [[1187]], kedy Jeruzalem ovládol sultán [[Saladin (sultán)|Saladin]], získalo správu nad bazilikou spoločne niekoľko kresťanských cirkví. Zložitá situácia panovala i za [[osmanská ríša|tureckého]] panovania po roku [[1517]], kedy dochádzalo k mnohým sporom v bazilike.