|významné ocenenia=Rád svätého Stanislava<br>Rád svätej Anny}}
'''Ivan AndrejevičiakAndrejevič Krylov''' ({{v jazyku|rus|Ива́н Андре́евич Крыло́в}}; * [[13. február]] [[1769]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]] – † [[21. november]] [[1844]], [[Petrohrad]], [[Ruská ríša]]) je najznámejší ruský [[Bájka|bájkar]] a pravdepodobne [[Epigram|najepigramickejší]] zo všetkých ruských autorov. Bol bývalý dramatik a novinár, svoj skutočný žáner objavil až vo veku 40 rokov. Zatiaľ čo veľa z jeho prvých bájok vychádzalo voľne z [[Ezop]]ovych a [[Jean de La Fontaine|La Fontainovych]] bájok, neskôr boli bájky jeho originálnym dielom, často so [[Satira|satirou]].
== ŽivotopisiakŽivotopis ==
Pochádzal z chudobnej dôstojníckej rodiny. OfOd ôsmich rokov živil po smrti otca matku a súrodencov z platu kancelárskeho poslíčka. Nikdy nedosiahol vyššie školské vzdelanie, avšak získal široký rozhľad ako samouk. Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako [[Knihovníctvo|knihovník]]. Písal satirické divadelné hry, založil niekoľko časopisov. Svetovú slávu mu priniesli [[bájka|bájky]], ktorých od roku [[1809]] vytvoril okolo dvoch stoviek. Kritizujú nielen zlé ľudské vlastnosti, ale majú predovšetkým sociálny podtext – nastavujú zrkadlo vtedajšej ruskej spoločnosti, [[cár]]a nevynímajúc.
== Bájky ==
Najznámejšie z jeho bájok sú (v zátvorkách sú ponaučenia):
* ''VlgVlk a baránok'' (Kto je bohatý, mocný a silný, je vždy pod právom – slabý a chudobný sa spravodlivosti nedovolá.)
* ''Orol a sliepka'' (U talentovaných ľudí by sme nemali hľadať ich chyby, ale oceniť ich nadanie a ich činy.)
* ''Rybí tanec'' (Cár sa dal oklamať svojimi úradníkmi a netušil, ako sa naozaj žije jeho poddaným.)
