Network address translation: Rozdiel medzi revíziami

»«'''Network address translation ''' (skratka '''NAT'''; doslova ''preklad sieťovej adresy/preklad sieťových adries''; iné názvy: '''network masquerading''' -– doslova ''sieťové maskovanie/sieťová maškaráda'', '''native address translation''' -– doslova ''natívny preklad adries'', '''IP masquerading''' -– doslova ''IP maskovanie'') je spôsob úpravy sieťovej prevádzky cez [[smerovač]] prepisom východiskovej a/alebo cieľovej [[IPAdresa adresaIP|IP adresy]], často i zmenu čísla [[Transmission Control Protocol|TCP]]/[[User Datagram Protocol|UDP]] portu pri prichádzajúcich [[Internet Protocol|IP]] paketoch. K tomu patrí i zmena [[kontrolný súčet|kontrolného súčtu]] (pri IP i TCP/UDP) aby boli zmeny akceptované. NAT sa väčšinou používa pre prístup viacerých počítačov z [[Local Area Nework|lokálnej siete]] na [[Internet]] pod jedinou verejnou adresou. NAT však môže spôsobiť problémy v komunikácii medzi klientmi a znížiť rýchlosť prenosu.

Preklad sieťových adries je funkcia, ktorá umožňuje prekladanie adries. Znamená to, že adresy z lokálnej siete sa preložia na jedinečnú adresu, ktorá slúži pre vstup do inej siete ( napr. Internetu), prekladanú adresu si uloží do tabuľky pod náhodným portom, pri odpovedi si v tabuľke vyhľadá port a pošle pakety na IP adresu priradenú k danému portu. NAT je vlastne jednoduchým proxy serverom. NAT môže byť softwarového typu (Nat32, Kerio Winroute firewall) alebo hardwarového typu (router s implementáciou NAT).

Klient odošle požiadavku na komunikáciu, smerovač ([[smerovač|router]]) sa pozrie do tabuľky a zistí, či ide o adresu lokálnu alebo vonkajšiu adresu. V prípade externej adresy si do tabuľky uloží číslo náhodného portu, pod ktorým bude vysielať a k nemu si priradí IP adresu.

* umožňuje pripojiť viac počítačov na jednu verejnú IP adresu -– rieši sa tak nedostatok pridelených verejných IP adries

NAT môže byť implementované v rôznych podobách prekladaných adries a portov. Každá z týchto podôb rôzne ovplyvňuje komunikačné protokoly aplikácií. Pri niektorých aplikačných protokoloch, ktoré používajú informáciu IP adresy, aplikácia bežiaca na uzle v maskovanej sieti potrebuje zistiť externú adresu NAT. Niekedy dokonca potrebuje vyšetriť a kategorizovať typ používaného mapovania. Z tohto dôvodu bol vyvinutý Simple traversal of UDP over NATs (STUN) protocol (RFC 3489).

| '''Full cone NAT''', , tiež nazývané NAT 1-to-1

* Keď už je interná (iAddr:iPort) adresa namapovaná na externú adresu (eAddr:ePort), každý paket z adresy iAddr:iPort bude poslaný cez adresu Addr:ePortOnce

* V tomto prípade, po vykonaní mapovania na dosiahnutie klienta za NAT, je potrebné vedieť len mapovaciu schému aby mohol byť paket doručený.

| '''(Address) Restricted cone NAT'''

* Keď už je interná (iAddr:iPort) adresa namapovaná na externú adresu (eAddr:ePort), každý paket z adresy iAddr:iPort bude poslaný cez adresu Addr:ePort.

* Externý host môže posielať pakety iAddr:iPort posielaním na adresu eAddr:ePort a to len v prípade ak iAddr:iPort poslal predtým paket na hAddr:any. "any"„any“ znamená, že číslo portu nie je podstatné

* Keď je už interná (iAddr:iPort) adresa namapovaná na externú adresu (eAddr:ePort), každý paket z adresy iAddr:iPort bude poslaný cez adresu Addr:ePort.

* Externý host môže posielať pakety iAddr:iPort posielaním na adresu eAddr:ePort a to len v prípade ak iAddr:iPort poslal predtým paket

* Každá požiadavka z internej IP adresy a portu na špecifickú cieľovú adresu a port je namapovaná na unikátnu externú zdrojovú adresu a port

* Aj keď ten istý interný host pošle paket s tou istou zdrojovou adresou a portom, ale inému cieľu, je použité nové mapovanie.

* Iba externý host, ktorý dostane paket z interného hostu môže poslať paket späť.