Michal Beca: Rozdiel medzi revíziami

Hneď po promócii nastúpil v hodnosti nadporučíka na ročnú postgraduálnu stáž vo Vojenskej nemocnici [[Košice]]. Po jej absolvovaní začal vykonávať samostatnú lekársku prax - na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v [[Prešov]]e. Tam už po 2 rokoch - mimo svoj riadny úväzok - začal pracovať aj ako externý stredoškolský pedagóg v zdravotníckych predmetoch. Súčasne popri zamestnaní pôsobil 6 rokov ako lektor zdravotníckej osvety v meste Prešov a okolí. Štyri roky (1980 - 1984) bol členom užšej výskumnej skupiny s poprednými lekármi Vojenskej nemocnice Košice na riešení problému „''Primárna prevencia [[Ateroskleróza|aterosklerózy]]''“.

Počas tohto obdobia pôsobnosti v Prešove absolvoval v roku 1982 na svojej [[alma mater]] v Hradci Králové špecializačnú [[Atestácia|atestáciu]] z vnútorného lekárstva (s výsledkom summa cum laude) a v roku 1985 špecializačnú atestáciu zo všeobecného lekárstva. Skoro na to, v roku 1986 získal na pražských klinikách (Ústredná vojenská nemocnica, Fakultná nemocnica Královské Vinohrady...) aj certifikáty z klasickej korporálnej [[Akupunktúra|akupunktúry]], aurikuloterapie, mikrosystémov, vákuumterapie, reflexnej liečby a certifikát z manuálnej medicíny. V roku 1988 v Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny v Bratislave získal špecializačnú atestáciu z fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a certifikát z laseroterapie.

Takto odborne pripravený vyhral v roku 1988 výberové konanie na [[Primár (medicína)|primára]] Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v prestížnej Vojenskej nemocnici v Košiciach, kde sa súčasne stal aj odborným garantom svojho odboru. Počas pôsobenia vo vojenskej nemocnici ho minister obrany povýšil do hodnosti [[plukovník]]a [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Armády Slovenskej republiky]]. Boli mu udelené medaily: Za službu vlasti a Za zásluhy o obranu vlasti, vojenské i policajné uznania. Vybudoval nové, technicky i personálne kvalitné rehabilitačné oddelenie, ktoré skoro získalo dobrú reputáciu nielen v meste Košice a okolí. Od založenia Vojenskej nemocnice v roku 1858 sa stal (podľa dostupných dokumentov nemocnice) najdlhšie pôsobiacim [[Primár (medicína)|primárom]] (náčelníkom) na svojom oddelení - 31 rokov (1988{{--}}2019). Po zániku Leteckej vojenskej nemocnice Košice v roku 2019 pokračoval vo funkcii primára Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v nástupníckej Univerzitnej nemocnici - Nemocnici svätého Michala v Košiciach. Počas dlhého obdobia v armáde pôsobil 2 roky aj ako poverený Hlavný odborník pre fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu Armády Slovenskej republiky a potom 2 roky ako predseda Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]. Štyri roky pôsobil -, popri svojej funkcii primára oddelenia - , ako prísediaci sudca v hodnosti plukovníka na Vojenskom obvodovom súde v Prešove.

V časopisoch publikoval práce v oblasti rehabilitačného lekárstva, športovej a preventívnej medicíny. Bol častým hosťom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], kde propagoval najnovšie praktické poznatky zo svojho odboru, ale aj kultúrny, výtvarný a najmä literárny život mesta Košice i celého východoslovenského regiónu.

Druhou oblasťou, ktorej sa Michal Beca venoval, bola oblasť [[Beletria|krásnej literatúry]]. Už počas stredoškolských štúdií písal a aj publikoval v časopisoch, novinách a zborníkoch svoje [[Báseň|básne]], [[Fejtón|fejtóny]] a [[Esej|eseje]]. Napísal: