Ignác Martinovič: Rozdiel medzi revíziami

 

Martinovič pracoval ako tajný agent a od začiatku svojej akademickej kariéry sympatizoval s novými radikálnymi liberálnymi myšlienkami.

Osvietenský absolutizmus skončil v [[Uhorsko|Uhorsku]] za Leopoldovho nástupcu [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]] (vládol v rokoch 1792 – 1835), ktorý si vytvoril averziu voči zmenám, čo spôsobilo Uhorsku desaťročia politickej stagnácie. Nový panovník, cisár František II., kvôli týmto činom odvolal Martinoviča a jeho kolegu Ferenca Gotthardiho, bývalého šéfa tajnej polície. Obmedzením slobody tlače sa cisár František II snažil zabrániť šíreniu revolučných myšlienok. Cisár začal vyšetrovanie proti autorom už vydaných diel a zhabal ich brožúry, vrátane troch Martinovičových diel, ktoré však boli vydané bez mena autora. Nečakaná udalosť však radikálne zmenila jeho osud: Dostal tajný list priamo z Parížskej komúny, samotného centra Francúzskej revolúcie, s takými signatármi ako [[Maximilián Robespierre|Maximilien de Robespierre,]] Saint-Just a [[Georges Jacques Danton|Georges Danton]]. List vyzdvihoval jeho vedeckú kariéru a talent, no jeho hlavným cieľom bolo presvedčiť ho – ako „najschopnejšieho človeka v Uhorsku“ – organizovať revolučné hnutia a radikalizovať existujúce spoločnosti a skupiny v mene „ Práva človeka a občana“ v Uhorsku a iných habsburských oblastiach. Martinovič následne založil rozsiahlu organizáciu hnutí a tajných organizácií, ktorých členov získaval väčšinou z „dôveryhodných“ už existujúcich radikálnych spoločností. Vo svojom Oratio pro Leopolda II. Martinovič  výslovne uvádza, že má byť uznaná len právomoc, ktorá vyplýva zo spoločenskej zmluvy; aristokraciu videl ako nepriateľa ľudstva, pretože bránila ľuďom vo vzdelaní. Mal na starosti rozprúdenie vzbury proti šľachte medzi uhorskými nevoľníkmi. V ďalšom zo svojich diel, Katechizmus ľudí a občanov, tvrdil, že občania majú tendenciu brániť sa akejkoľvek represii a že suverenita spočíva na ľude.