Juraj VII. Turzo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 46.151.56.92 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Denis Pongrácz
Značka: rollback
d Drobné zmeny viet, doplnené jeho výroky o slovenskom národe.
Riadok 11:
}}
[[Súbor:Turzo - coat of arms.png|náhľad|Rodový erb]]
Gróf '''Juraj (VII.) Turzo''' z [[Betlanovce|Betlanoviec]] (staršie ''Juraj Thurzo''; uvádzaný aj ako III., V. a podobne; * [[2. september]] [[1567]] [[Lietavský hrad]] - † [[24. december]] [[1616]], [[Bytča]]) bol v rokoch [[1606]] - 1616 slovenský [[gróf]], v rokoch [[1585]] - 1616 [[hlavný župan]] [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravy]] a v rokoch [[1609]] - 1616 [[palatín]] Uhorska. SynBol synom [[František I. Turzo|Františka I. Turzu]] a [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]].
 
Juraj Turzo bolsa preslávil ako bojovník proti [[Osmanská ríša|Turkom]] (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), bol však i známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku [[1598]] bol radcom cisára [[Rudolf II.|Rudolfa II.]], od roku [[1599]] kráľovský pohárnik, od roku [[1602]] kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku [[1610]] odčlenil [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|luteránsku]] (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cuius„''Cuius regio, eius religio“'' (koho panstvo, toho náboženstvo).
 
V Žiline od 28. do 30. marca [[1610]] sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami [[Žilinská synoda|Žilinskej synody]] bol aj palatín Juraj Thurzo.<ref>[http://www.ecav.sk/?p=ZS_zil_synoda_1610/ZS_historie/400_vyrocie_Zilinskej_synody Zilinska synoda]</ref>
Riadok 25:
Ako obdivovateľ humanizmu bol [[mecenáš]]om mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.
 
Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch. Sám sa považoval za Slováka. Vo vlastnoručne písaných listoch adresovaných slovenským mešťanom či mestám sa viackrát vyjadruje o Slovákoch ako o "našom slovenskom národe" (''nostra natio Slavica''/''naša slovenská nácia'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Marek|meno=Miloš|titul=Národnosti Uhorska|url=https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000209.pdf|dátum prístupu=20.5.2022|strany=91}}</ref>
Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.
 
== Rodina ==