V Aristotelovej ''Aténskej ústave'' (Ústavy 158 štátov všeobecne a špeciálne o zriadení demokratickom, oligarchickom, aristokratickom a o tyranii<ref name=":7">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=180}}</ref>) je uvedená tiež Drakónova ústava. To je však zrejme výtvor konzervatívnych politikov zo sklonku klasického obdobia gréckych dejín, ktorí chceli dokázať, že ich program „''starobylé ústavy''“ (patrios politeia) má oporu aj u Drakóna.<ref name=":3"/>
Drakónove zákony sa týkali ťažkých previnení, predovšetkým činov, za ktoré boli ich páchatelia väčšinou odsúdení kna trestutrest smrti. Drakónove ustanovenia týkajúce sa zabitia boli prebraté do SolóvýchSolónových zákonov. Drakón zrejme rozlišoval skutkovú podstatu zabitia na úmyselné a neúmyselné zavraždenie. Ten, kto zabil niekoho neúmyselne, bol Drakónovými zákonmi chránený, a to nepriamo tým, že mohol odísť do cudziny, alebo priamo tak, že zo strany pozostalých nesmel byť vystavený pomste alebo represáliám.<ref name=":3"/><ref name=":8">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku II.|id= 25-027-74|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=248}}</ref> No nielen to. Zákon zohľadňoval prípady, keď šlo o „''spravodlivú''“„spravodlivú“ legitímnu vraždu. V takom prípade obvineného zbavili viny. Do tejto kategórie patrilo napr. zabitie pri sebaobrane. Za spravodlivé sa považovalo aj zabitie človeka, ktorý mal sexuálny styk s manželkou, dcérou, matkou alebo družkou vraždiaceho (zákon pre tento čin najčastejšie páchaný mužmi platil len pre slobodných občanov, zložitejšie sa uplatňoval v prípade otrokov). Pre všetkých však platilo, že po tomto čine sa bolo treba očistiť.<ref name=":9">{{Citácia knihy|autor=Martino Menghi|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=90-91}}</ref> O tom, či čin má byť kvalifikovaný ako vražda, alebo zabitie rozhodoval zbor 51 efetov (efetai) vyberaných z radov eupatridov (eupatridai, zložených z bývalých [[Archón|archontov]], ktorí boli aténskou aristokraciou<ref name=":10">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=33}}</ref>). Tento zákon teda ukončil osobnú pomstu a znamenal vznik trestného práva (bol významným krokom k pevnému kódexu zákonných ustanovení).<ref name=":3"/>
