Jin a jang: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
+ref
Riadok 1:
[[Súbor:Yin yang.svg|thumb|[[Tchaj-ťi tchu]] (taijitu), tradičný symbol reprezentujúci sily Yinjin a Yang. Bodky opačnej farby symbolizujú, že v každej zo síl sa nachádza aj opačná sila ako aj fakt, že aký je charakter danej sily záleží od pozorovateľajang.|182x182px]]
'''Jin''' ({{vjz|cmn|陰/阴}}) je podľa [[čínska filozofia|čínskej filozofie]] ženský princíp, niečo pasívne, temné, mäkké; opak jang. Priraďuje sa mu ženskosť, zem, Mesiac, noc, zima, vlhko, chlad, vnútrajšok, intuícia, syntéza, zachovávavnie, prijímanie, spolupráca.
 
'''Jang''' ([[čínština|čín.]] 陽/阳) je naopak mužský princíp, niečo svetlé, aktívne, tvrdé; opak jin. K jangu možno priraďovať mužskosť, nebo, Slnko, deň, leto, sucho, teplo, povrch, racionalitu, analýzu, žiadanie, agresivitu, súťaživosť.
Koncept '''Yin a Yang''' má pôvod v dávnej [[čínska filozofia|čínskej filozofii]] a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.
 
YinJin a yangjang do seba organicky zapadajú a sú [[základ|základom]]om všetkých [[jav|javov]]ov. Napríklad obraz ''Hory v hmle'' zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením yinjin (hmly) a yangjang (hôr).
'''Yin''' ([[čínština|čín.]] 陰/阴; "tmavé miesto, severný svah (kopca), južný breh (rieky), zamračené, zahalené") je tmavší element; pôsobí smutne, pasívne, tmavo, žensky a korešponduje s nocou. Yin je často symbolizovaný vodou a zemou. K Yin sa priraďuje pasivita.
 
Učenie o jine a jangu je je obsiahnuté už v [[I-ťing|Knihe premien]] a zahrnuje myšlienku, že vo všetkom, čo je, pôsobia dva protikladné princípy, princíp mužský, aktívny (jang), a princíp ženský, pasívny (jin). V čínskom stredoveku sa táto myšlienka stala priamo ústrednou filozofickou ideou - zčasti preto, že Kniha premien bola vtedy všeobecne v nesmiernej vážnosti, najmä však preto, že do značnej miery zodpovedala čínskemu cíteniu. Toto dominantné postavenie však nezískala prostredníctvom nejakej zvláštnej školy (hoci istý čas existovala taká škola - škola jin-jangu), ale menovite tým, že jej myšlienku prevzali tak predstavitelia [[konfucianizmus|konfucianizmu]] , ako aj [[taoizmus|taoizmu]] a urobili ju stredom svojho výkladu sveta.
'''Yang''' ([[čínština|čín.]] 陽/阳; "svetlé miesto, južný svah (kopca), severný breh (rieky), slnečné svetlo") je svetlejší element; pôsobí veselo, aktívne, svetlo, mužsky a korešponduje s dňom. Yang je často symbolizovaný ohňom a vetrom.
 
Učenie o yin a yang je obsiahnuté už v knihe [[I-ťing|I-ťing (Knihe premien)]] kde cez trigramy (elementy skladajúce sa z troch yin alebo yang) je vyslovená myšlienka premien v prírodeNapr. Tento koncept si osvojili obidve čínske filozofie, [[taoizmus]] a [[konfucionizmus]]. Napríklad včasnostredovekýranostredoveký konfuciánsky filozof [[Tung Čung-šu]] učí: ''Doplnkom všetkých vecí je yinjin a yang…jang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z yinjin a yangjang. Vladár je yangjang a služobník yinjin. Otec je yangjang a syn je yinjin. Manžel je yangjang a manželka je yin…jin…''<ref name="MDF"/>
Yin (ženskosť, tma, pasívna sila) a Yang (mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov a nie sú absolútne - preto hocijaká Yin a Yang dichotómia bude vyzerať opačne z inej perspektívy. Preto sa príslušné vyššie uvedené pojmy k Yin a Yang neberú doslovne. Všetky sily v prírode majú obidva stavy, a tie sú neustále v pohybe. Na západe sa často Yin a Yang zle zobrazuje ako "zlo" a "dobro". Nesprávna je tiež interpretácia symbolu v zmysle farieb - Taijitu nesymbolizuje čiernu a bielu (alebo červenú) farbu ako opak (čierna nie je absenciou bielej), ale symbolizuje v analógii tmu a svetlo (tma je absenciou svetla a naopak).
 
Učenie o yinjin a yangjang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu doposiaľ celkom protikladných škôl.
== Koncept yin a yang ==
 
== Referencie ==
Každá vec sa dá popísať ako zároveň yin a yang.
{{Referencie|refs=
 
<ref name="MDF">{{Citácia knihy
'''Yin a yang sa nevylučujú.'''
| priezvisko = Störig
:Všetko má svoj opak - nie však absolútny. Žiadna vec totiž nie je čisto yin alebo čisto yang. Každá zo síl obsahuje základ tej druhej. Napríklad zima sa môže zmeniť na leto.
| meno = Hans Joachim
| odkaz na autora = Hans Joachim Störig
| prekladatelia = Miroslav Petříček, Petr Rezek, Karel Šprunk
| titul = Malé dějiny filosofie
| vydanie text = Vyd 8., v KNA 2.
| miesto = Kostelní Vydří
| vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství
| rok = 2007
| isbn = 978-80-7195-206-0
| edícia = Studium
| zväzok edície = 2
| počet strán = 653
| strany = 84
}}</ref>
 
}}
'''Yin a yang sú na sebe závislé.'''
:Jedno nemôže existovať bez druhého. Deň nemôže existovať bez noci.
 
'''Yin a yang sa dajú ďalej deliť na yin a yang.'''
:Ak uvažujeme teplotu, yin môže byť zima a yang teplo. Yang však môžeme rozdeliť na yin - horúco a yang - vriaco.
 
'''Yin a yang sa navzájom podporujú.'''
:Yin a yang sú normálne v stave rovnováhy: ak jeden narastie, druhý ustúpi. Niekedy môže dôjsť k nerovnováhe: prebytok yin, prebytok yang, nedostatok yin, nedostatok yang. Tieto nerovnováhy znova tvoria pár: prebytok yin spôsobí nedostatok yang.
 
'''Yin a yang sa môžu navzájom meniť.'''
:Napríklad noc sa mení na deň. Táto zmena je ako yin a yang tiež relatívna. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa existuje noc aj deň na Zemi zároveň a dopĺňajú sa.
 
'''Časť z yin je yang, a časť z yang je yin.'''
:Malé bodky v symbole znamenajú stopy jednej sily v druhej. Napríklad aj v tme je svetlo hviezd. Znamená to tiež, že absolútny extrém jednej sily sa transformuje na opačný a to, že záleží od pohľadu a pozorovateľa, či je daná sila yin, alebo yang. Napríklad najťažší kameň sa dá najľahšie rozbiť.
 
Yin a yang do seba organicky zapadajú a sú [[základ]]om všetkých [[jav]]ov. Napríklad obraz ''Hory v hmle'' zobrazuje harmóniu, ktorá vzniká spojením yin (hmly) a yang (hôr).
 
Učenie o yin a yang je obsiahnuté už v knihe [[I-ťing|I-ťing (Knihe premien)]] kde cez trigramy (elementy skladajúce sa z troch yin alebo yang) je vyslovená myšlienka premien v prírode. Tento koncept si osvojili obidve čínske filozofie, [[taoizmus]] a [[konfucionizmus]]. Napríklad včasnostredoveký konfuciánsky filozof [[Tung Čung-šu]] učí: ''Doplnkom všetkých vecí je yin a yang… Princípy, ktoré sú základom vladára i služobníka, otca i syna, muža i ženy, sú všetky zrodené z yin a yang. Vladár je yang a služobník yin. Otec je yang a syn je yin. Manžel je yang a manželka je yin…''
 
Učenie o yin a yang sa tak stalo spoločnou pôdou, na ktorej dochádzalo k značnému zbližovaniu a vzájomnému ovplyvňovaniu protikladných škôl.
 
== Pozri aj ==
* [[staroveká čínska filozofia]]
* [[I-ťing]]
* [[taoizmus]]
* [[konfucianizmus]]
 
== Externé odkazy ==
Řádek 51 ⟶ 46:
 
[[Kategória:Taoizmus]]
[[Kategória:Symboly]]
{{DEFAULTSORT:Yin a Yang}}