Artemis (bohyňa): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lolamarh (diskusia | príspevky)
Doplnené podľa EN
Značky: bez zdroja vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Lolamarh (diskusia | príspevky)
Obrázky
Riadok 13:
 
== Opis ==
[[Súbor:Artemis, Parian pottery plate, 675-600 BC, AM Mykonos, 177233.jpg|alt=Artemis ako pani zvierat, 675–600 BCE pred n. l.|vľavo|náhľad|Artemis ako pani zvierat, 675–600 BCE pred n. l.]]
Artemis je predstavovaná ako bohyňa, ktorá sa vyžíva v love a prísne trestá tých, ktorí jej skrížia cestu. Artemidin hnev je príslovečný a predstavuje nepriateľstvo divej prírody voči ľuďom. [[Homér]] nazýva Artemis πότνια θηρῶν, "vládkyňou zvierat", pričom tento titul sa spája s vyobrazeniami v umení, ktoré siahajú až do [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a zobrazujú ženu medzi párom zvierat.
 
Řádek 25 ⟶ 26:
 
=== Narodenie ===
[[Súbor:Metropolitan Richart Latona.jpg|alt=Léto so svojimi deťmi, William Henry Rinehart|náhľad|250x250bod|Léto so svojimi deťmi, William Henry Rinehart]]
V gréckej mytológii sa o narodení Artemidy a jej brata-dvojčaťa [[Apolón|Apolóna]] uvádzajú rôzne protichodné príbehy. Pokiaľ však ide o pôvod, všetky správy sa zhodujú v tom, že bola dcérou [[Zeus|Dia]] a [[Léto]] a že bola dvojčaťom Apolóna. V niektorých prameňoch sa rodí v rovnakom čase ako Apolón, v iných skôr alebo neskôr. Hoci sa tradične uvádza, že boli dvojčatá, autor ''Homérovho Hymnu'' 3 na Apolóna (najstaršieho zachovaného opisu Letoinho putovania a narodenia jej detí) sa zaoberá len narodením Apolóna a Artemidu odsúva na vedľajšiu koľaj. V Homérovom hymne sa vlastne vôbec neuvádza, že boli dvojčatá, a o jednom tehotenstve hovorí až o niečo neskorší básnik [[Pindaros]]. Dvaja najstarší básnici, [[Homér]] a [[Hésiodos]], potvrdzujú, že Artemis a Apolón sú plnohodnotní súrodenci, ktorí sa narodili tej istej matke a otcovi, ale ani jeden z nich ich výslovne neuvádza ako dvojčatá.
 
Řádek 34 ⟶ 36:
 
=== Detstvo ===
[[Súbor:Artemis Apollo Louvre Myr199.jpg|alt=Artemis (vľavo s jeleňom) a Apolón (vpravo s lýrou)|náhľad|285x285bod|Artemis (vľavo s jeleňom) a Apolón (vpravo s lýrou) z Myriny, datované približne do roku 25 pred n. l.]]
Artemidino detstvo nie je úplne spojené so žiadnym zachovaným mýtom. [[Kallimachos z Kyrény|Kallimachova]] báseň o bohyni, "ktorá sa na horách zabáva lukostreľbou", predstavuje niekoľko výjavov mladej Artemidy. Keď sedí na kolenách svojho otca, žiada ho, aby jej splnil desať želaní:
 
Řádek 85 ⟶ 88:
 
==== Niobé ====
[[Súbor:Artemis (Diana) from the "Rospigliosi type", Roman copy of the 1st–2nd centuries AD after a Hellenistic original, Louvre Museum (7462739810).jpg|alt=Artemis Rospigliosi|náhľad|Artemis Rospigliosi. Mramor, rímska kópia z 1. - 2. storočia n. l. podľa helenistického originálu, [[Louvre]]]]
Príbeh o [[Niobé (dcéra Tantala)|Niobé]], thébskej kráľovnej a [[Amfión (mytológia)|Amfiónovej]] manželke, ktorá sa rúhavo chválila, že je lepšia ako Léto, je veľmi starý; vedel o ňom [[Homér]], ktorý napísal, že Niobé porodila dvanásť detí, rovným dielom rozdelených na šesť synov a šesť dcér (Niobidy). Iné pramene hovoria o štrnástich deťoch, siedmich synoch a siedmich dcérach. Niobe o sebe tvrdila, že je lepšia matka ako Léto, lebo má viac detí ako Léto vlastné dve, "ale tie dve, hoci boli len dve, zničili všetky tie ostatné".
 
Řádek 101 ⟶ 105:
 
==== Kallisto ====
[[Súbor:Tizian 015.jpg|alt=Diana a Kallisto, asi 1556 - 1559, Tizián.|vľavo|náhľad|300x300bod|Diana a Kallisto, asi 1556 - 1559, [[Tiziano Vecelli|Tizián]]. Škótska národná galéria, [[Edinburgh]]]]
[[Kallisto (mytológia)|Kallisto]], dcéra arkadského kráľa [[Lykaón (Arkádia)|Lykaóna]], bola jednou z Artemidiných loveckých družiek a ako Artemidina spoločníčka zložila sľub čistoty.
 
Řádek 116 ⟶ 121:
 
=== Vedľajšie mýty ===
[[Súbor:Tityos Leto Louvre G42.jpg|alt=Artemis a Apolón zabraňujú znásilneniu Léto|náhľad|250x250bod|Artemis a Apolón zabraňujú znásilneniu Léto, červená figúra (asi 515 pred n. l.)]]
Keď sa Diov obrovský syn [[Tityos]] pokúsil znásilniť Léto, zavolala na pomoc svoje deti a Artemis aj Apolón rýchlo zareagovali a zasypali Titya svojimi šípmi, čím ho zabili.
 
Řádek 154 ⟶ 160:
 
== Uctievanie ==
[[Súbor:Bronze statue of Artemis. 4th cent. B.C.jpg|alt=Bronzová socha Artemidy v Archeologickom múzeu v Pireu|náhľad|Bronzová socha Artemidy v Archeologickom múzeu v [[Pireus (mesto)|Pireu]] (Atény). Pochádza z polovice 4. storočia pred n. l.]]
Artemis, bohyňa lesov a vrchov, bola uctievaná v celom [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]]. Jej najznámejšie kulty sa nachádzali na ostrove [[Dilos]] (jej rodisku), v Atike v Braurone a Mounikhii (pri [[Pireus (mesto)|Pireu]]) a v [[Sparta (starovek)|Sparte]]. Na maľbách a sochách bola často zobrazovaná v lesnom prostredí, s lukom a šípmi a v sprievode jeleňa.
 
Řádek 163 ⟶ 170:
 
Artemis bola uctievaná ako jedna z hlavných bohyň [[Pôrod|pôrodu]] a pôrodníctva spolu s Eileithyou. Zasvätenie šiat jej svätyniam po úspešnom pôrode bolo v klasickom období bežné. Artemis mohla byť božstvom, ktorého sa mali tehotné ženy báť, keďže jej boli pripisované úmrtia v tomto období. Keďže pôrod a tehotenstvo boli veľmi častou a dôležitou udalosťou, spájalo sa s nimi množstvo ďalších božstiev, z ktorých mnohé boli lokalizované do konkrétnej geografickej oblasti, okrem iného [[Afrodita]], [[Héra (bohyňa)|Héra]] a [[Hekaté]].
[[Súbor:Artemis - Arbeitshaus Bremen.jpg|alt=Artemis s polmesiacom a vlajúcim plášťom, pieskovcový medailón z Arbeithausu v Brémach, 1830.|vľavo|náhľad|250x250bod|Artemis s polmesiacom a vlajúcim plášťom, pieskovcový medailón z Arbeithausu v Brémach, 1830.]]
 
Považovalo sa za dobré znamenie, keď sa Artemis zjavila v snoch lovcov a tehotných žien, ale nahá Artemis sa považovala za zlé znamenie. Podľa Pseudo-Apollodora pomáhala matke pri pôrode dvojičiek. Staršie pramene, napríklad Homérov ''Hymnus na Délskeho Apollóna'' (v riadku 115), majú príchod Eileithyie na Délos za udalosť, ktorá umožňuje Léto porodiť svoje deti. Rozporuplné je Hésiodovo podanie mýtu v ''[[Teogónia|Teogónii]]'', kde uvádza, že Léto porodila svoje deti pred svadbou Dia s Hérou, pričom žiadnu drámu spojenú s ich narodením nekomentuje.