Artemis (bohyňa): Rozdiel medzi revíziami

 

== Opis ==

Artemis je predstavovaná ako bohyňa, ktorá sa vyžíva v love a prísne trestá tých, ktorí jej skrížia cestu. Artemidin hnev je príslovečný a predstavuje nepriateľstvo divej prírody voči ľuďom. [[Homér]] nazýva Artemis πότνια θηρῶν, "vládkyňou zvierat", pričom tento titul sa spája s vyobrazeniami v umení, ktoré siahajú až do [[Bronzová doba|doby bronzovej]] a zobrazujú ženu medzi párom zvierat.

 

 

=== Narodenie ===

V gréckej mytológii sa o narodení Artemidy a jej brata-dvojčaťa [[Apolón|Apolóna]] uvádzajú rôzne protichodné príbehy. Pokiaľ však ide o pôvod, všetky správy sa zhodujú v tom, že bola dcérou [[Zeus|Dia]] a [[Léto]] a že bola dvojčaťom Apolóna. V niektorých prameňoch sa rodí v rovnakom čase ako Apolón, v iných skôr alebo neskôr. Hoci sa tradične uvádza, že boli dvojčatá, autor ''Homérovho Hymnu'' 3 na Apolóna (najstaršieho zachovaného opisu Letoinho putovania a narodenia jej detí) sa zaoberá len narodením Apolóna a Artemidu odsúva na vedľajšiu koľaj. V Homérovom hymne sa vlastne vôbec neuvádza, že boli dvojčatá, a o jednom tehotenstve hovorí až o niečo neskorší básnik [[Pindaros]]. Dvaja najstarší básnici, [[Homér]] a [[Hésiodos]], potvrdzujú, že Artemis a Apolón sú plnohodnotní súrodenci, ktorí sa narodili tej istej matke a otcovi, ale ani jeden z nich ich výslovne neuvádza ako dvojčatá.

 

 

=== Detstvo ===

Artemidino detstvo nie je úplne spojené so žiadnym zachovaným mýtom. [[Kallimachos z Kyrény|Kallimachova]] báseň o bohyni, "ktorá sa na horách zabáva lukostreľbou", predstavuje niekoľko výjavov mladej Artemidy. Keď sedí na kolenách svojho otca, žiada ho, aby jej splnil desať želaní:

 

 

==== Aktaión ====

Zachovalo sa viacero verzií mýtu o [[Aktaión|Aktaiónovi]], hoci mnohé nie sú celistvé. Detaily sa líšia, ale v jadre ide o veľkého lovca Aktaióna, ktorého Artemida za priestupok premení na jeleňa a ktorého potom zabijú lovecké psy. Príležitostne sa spomína, že sú to Artemidine psy.

 

Rôzne rozprávania sa rozchádzajú, pokiaľ ide o lovcovo previnenie: niekedy len videl panenskú bohyňu nahú, inokedy sa chválil, že je lepší lovec ako ona, alebo dokonca len súperil s Diom o náklonnosť [[Semelé]]. Apollodór, ktorý zaznamenáva verziu so Semelé, poznamenáva, že častejšie sú tie s Artemídou. Podľa knihy Lamara Ronalda Laceyho ''The Myth of Aktaion'' Aktaión, ktorý ju uvidí nahú v jej posvätnom prameni, sa pokúša vynútiť si ju, keď ju uvidí nahú v jej posvätnom prameni, je najpravdepodobnejšia pôvodná verzia mýtu. Za túto pýchu sa premení na jeleňa a zožerú ho jeho vlastné psy. V niektorých zachovaných verziách je však Aktaión cudzinec, ktorý náhodne narazí na Artemidu.

Jediný verš z dnes už stratenej Aischylovej hry ''Toxotides'' ("Ženské lukostrelkyne") patrí medzi skoršie doklady mýtu o Aktaiónovi, v ktorom sa uvádza, že "psy úplne zničili svojho pána", bez potvrdenia Aktaiónovej metamorfózy alebo boha, ktorého urazil (ale vzhľadom na názov sa silne naznačuje, že je to Artemis). Antické umelecké diela zobrazujúce mýtus o Aktaiónovi vznikli ešte pred Aischylom.

 

 

==== Niobé ====

Príbeh o [[Niobé (dcéra Tantala)|Niobé]], thébskej kráľovnej a [[Amfión (mytológia)|Amfiónovej]] manželke, ktorá sa rúhavo chválila, že je lepšia ako Léto, je veľmi starý; vedel o ňom [[Homér]], ktorý napísal, že Niobé porodila dvanásť detí, rovným dielom rozdelených na šesť synov a šesť dcér (Niobidy). Iné pramene hovoria o štrnástich deťoch, siedmich synoch a siedmich dcérach. Niobe o sebe tvrdila, že je lepšia matka ako Léto, lebo má viac detí ako Léto vlastné dve, "ale tie dve, hoci boli len dve, zničili všetky tie ostatné".

 

 

==== Kallisto ====

[[Kallisto (mytológia)|Kallisto]], dcéra arkadského kráľa [[Lykaón (Arkádia)|Lykaóna]], bola jednou z Artemidiných loveckých družiek a ako Artemidina spoločníčka zložila sľub čistoty.

 

 

=== Vedľajšie mýty ===

Keď sa Diov obrovský syn [[Tityos]] pokúsil znásilniť Léto, zavolala na pomoc svoje deti a Artemis aj Apolón rýchlo zareagovali a zasypali Titya svojimi šípmi, čím ho zabili.

 

 

== Uctievanie ==

Artemis, bohyňa lesov a vrchov, bola uctievaná v celom [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]]. Jej najznámejšie kulty sa nachádzali na ostrove [[Dilos]] (jej rodisku), v Atike v Braurone a Mounikhii (pri [[Pireus (mesto)|Pireu]]) a v [[Sparta (starovek)|Sparte]]. Na maľbách a sochách bola často zobrazovaná v lesnom prostredí, s lukom a šípmi a v sprievode jeleňa.

 

 

Artemis bola uctievaná ako jedna z hlavných bohyň [[Pôrod|pôrodu]] a pôrodníctva spolu s Eileithyou. Zasvätenie šiat jej svätyniam po úspešnom pôrode bolo v klasickom období bežné. Artemis mohla byť božstvom, ktorého sa mali tehotné ženy báť, keďže jej boli pripisované úmrtia v tomto období. Keďže pôrod a tehotenstvo boli veľmi častou a dôležitou udalosťou, spájalo sa s nimi množstvo ďalších božstiev, z ktorých mnohé boli lokalizované do konkrétnej geografickej oblasti, okrem iného [[Afrodita]], [[Héra (bohyňa)|Héra]] a [[Hekaté]].

Považovalo sa za dobré znamenie, keď sa Artemis zjavila v snoch lovcov a tehotných žien, ale nahá Artemis sa považovala za zlé znamenie. Podľa Pseudo-Apollodora pomáhala matke pri pôrode dvojičiek. Staršie pramene, napríklad Homérov ''Hymnus na Délskeho Apollóna'' (v riadku 115), majú príchod Eileithyie na Délos za udalosť, ktorá umožňuje Léto porodiť svoje deti. Rozporuplné je Hésiodovo podanie mýtu v ''[[Teogónia|Teogónii]]'', kde uvádza, že Léto porodila svoje deti pred svadbou Dia s Hérou, pričom žiadnu drámu spojenú s ich narodením nekomentuje.

 

* Artemis Chasma (takmer kruhový zlom na povrchu planéty [[Venuša]], opísaný v roku 1980)

* Artemis Corona (oválny útvar z veľkej časti uzavretý Artemisovou kasmou, tiež opísaný v roku 1980)

 

=== V taxonómii ===