Pavel Pochylý: Rozdiel medzi revíziami

 

V Tatrách mal veľký ohlas prvovýstup ideálnou superdiretissimou na [[Malý Kežmarský štít]] spolu s Jánom Ďuranom vo februári [[1967]]. V stene strávili spolu 5 dní aj s bivakom, z chaty ich zásobovali brat [[Ondrej Pochylý|Ondrej]] a Karol Hauschke. Vrchol dosiahol spolu s Jánom Ďuranom 12. februára 1967 o 02:15 nadránom v silnej víchrici a 25 stupňových mrazoch.

 

Po návrate z expedície vo februári [[1985]] bol režimom odsúdený v neprítomnosti na 12 rokov za ekonomické podvody a opustenie republiky. Po príchode z Himalájí do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] tajne prekročil hranicu pri [[Podspády|Podspádoch]] a v drsných zimných podmienkach sa skrýval pred políciou na tatranských končiaroch. Pôvodne chcel emigrovať do Kanady, kde žila jeho sestra, ale to sa mu nepodarilo. Začiatkom apríla [[1985]] ho ale príslušníci [[Verejná bezpečnosť|VB]] zaistili v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] a previezli priamo do [[Leopoldov|Leopoldova]]. Podľa súdu bolo najväčším prečinom, že zmenou desatinnej čiarky upravil príkaz na úhradu za zájazd expedície do Čimbulaku. Namiesto 192 790 [[Koruna česko-slovenská|kčs]] zaplatil len 1927,90 [[Koruna česko-slovenská|kčs]]. [[Nežná revolúcia|November 1989]] potom uvítal v [[väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]], kde robil hovorcu väzňov a čoskoro bol amnestovaný. Prepustený bol 9. marca [[1990]], len krátko pred „leopoldovskou vzburou“.<ref name="simo-2009-demjan" /> Po prepustení priznal, že pred expedíciou užíval [[anabolický steroid|anabolické steroidy]], údajne však pod dohľadom lekárov. Miloslav Končok, režisér dokumentu o expedícii uvádza jeho vysvetlenie: „''Jednoducho som chcel svetu ukázať, že chémia je silnejšia než človek!''.“<ref name="simo-2009-demjan" /> V posledných rokoch života sa utiahol, liezol už len rekreačne, zaujímal sa najmä o duchovné veci a staral sa o deti v detskom domove v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]].