Jacques Derrida: Rozdiel medzi revíziami

Derridova kritika sa stále znova rozhorieva zoči voči jednak [[Hegel]]ovmu dielu, ktoré predstavuje kulminačný bod západnej racionalistickej tradicie, jednak [[Heidegger]]ovmu pokusu určiť uchopenie bytia ešte skôr, než sa na to podujme rozum. V Derridovej reflexii západného rozumu intervenuje pojem písma, ktorým sa Derrida snaží spochybniť kategóriu zmyslu, subjektu, zdroja, dejín a uviesť do pohybu hranice medzi disciplínami a diskurzami. Svojimi analýzami písma a písania v dielach De la grammatolgie ([[1967]]) a L'écriture et la différence ([[1967]]) chce Derrida demaskovať onen tvrdošijný logocentrizmus, ktorý písmo (écriture) definuje iba ako akýsi sekundárny fenomén reči (parole), ktorá podľa modelu jednoznačnej reprezentácie sugeruje identitu a prezenciu. K nosnému pojmu svoje filozofie, k pojmu différance, Derrida dospieva práve v kritickom odmietnútí tejto sugescie a v kritickej konfrontácii s pojmom transcendetálneho subjektu, na ktorom stavia filozofia vedomia: Derrida v tomto smere podrobuje kritike najmä Husserlovu teóriu znaku.

 

 

== Biografia ==