Verzia z 03:03, 11. apríl 2007 upraviť Peko (diskusia \| príspevky) 44 593 editací založenie		Verzia z 02:00, 12. apríl 2007 upraviť vrátiť Peko (diskusia \| príspevky) 44 593 editací dorobenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:Stadtroda Sandstein.jpg\|thumb\|right\|~~250px~~280px\|~~Diageneticky~~[[Súvrstvie]] diageneticky ~~premenené~~premenených ([[Litifikácia\|~~kompaktné~~litifikovaných]]) [[Piesok\|~~piesky~~pieskov]] - [[Pieskovec\|~~pieskovce~~pieskovcov]], ~~pochádzajúce~~nachádzajúce sa zv [[Nemecko\|~~nemeckého~~nemeckom]] ~~mestečka~~mestečku [[Stadtroda]].]]▼ ~~{{Pracuje sa}}~~ '''Diagenéza''' predstavuje súbor všetkých [[Chémia\|chemických]], a [[Fyzika\|fyzikálnych]], aale aj [[Biológia\|biologických]] zmien v nespevnených [[sediment]]och, ktoré vedú k jeho premene na pevnú [[Usadená hornina\|sedimentárnu horninu]]. Celý diagenetický proces prebieha pri nízkych teplotách, bez minerálnych zmien v jednotlivých úlomkoch.▼ ▲[[Obrázok:Stadtroda Sandstein.jpg\|thumb\|right\|250px\|Diageneticky premenené ([[Litifikácia\|kompaktné]] [[Piesok\|piesky]] - [[Pieskovec\|pieskovce]], pochádzajúce z [[Nemecko\|nemeckého]] mestečka [[Stadtroda]].]] ▲'''Diagenéza''' predstavuje súbor všetkých [[Chémia\|chemických]], [[Fyzika\|fyzikálnych]] a [[Biológia\|biologických]] zmien v nespevnených [[sediment]]och, ktoré vedú k jeho premene na pevnú [[Usadená hornina\|sedimentárnu horninu]]. Celý diagenetický proces prebieha pri nízkych teplotách, bez minerálnych zmien v jednotlivých úlomkoch. Diagenetické zmeny začínajú užbezprostredne vpo procese usadzovania a horná hranica diagenézy je ohraničená začiatkom [[Metamorfóza (geológia)\|metamorfných procesov]]. Samotná metamorfóza, ako aj [[Zvetrávanie\|zvetrávacie procesy]], prebiehajúce na povrchu sedimentu, nie sú súčasťou diagenézy. Štúdium diagenetických procesov je dôležité na objasnenie [[Tektonika (geológia)\|tektonickej]] histórie horniny, jej materského sedimentu a typu fluíd, ktoré tento proces ovplyvnili. Z ekonomického hľadiska má štúdium diagenézy pomocnú funkciu pri odhade ekonomického významu ložísk [[Ropa\|ropy]] a iných prírodných uhľovodíkov, ako aj niektorých ložísk minerálov. == Rozdelenie == === Podľa mechanizmu procesov === Staršie delenie<ref name=r1>Ševcov M.S. 1948: Petrografija osadočnych porod. Moskva, 416 s.</ref> definuje diagenézu ako proces, prebiehajúci od uloženia sedimentu, až tesne pred jeho [[Litifikácia\|spevnenie]] (kompakciu). Neskoršie procesy (po spevnení), až do hranice s metamorfózou, sa nazývajú '''epigenéza'''. Podľa novšej<ref name="r2">Fairbridge, R.W. 1967: Phases of diagenesis and authigenesis. In: G. Larsen & Chilingar G.V. (ed.) Diagenesis of sediments, Elsevier, Amsterdam, 19-98</ref> definície sa diagenéza delí na nasledovné etapy: * '''Syndiagenéza''' - prebieha v sedimente pred jeho pochovaním (pričom hrúbka nadložia neprekračuje viac, ako 100 m). Zmeny sedimentu závisia od charakteru prostredia ([[Oxidačno-redukčný potenciál\|eH]], [[Kyslosť\|pH]]). * '''Anadiagenéza''' - prebieha vo väčších hĺbkach - hrúbka nadložných [[Vrstva (geológia)\|vrstiev]] je 100 až 10 000 m. Pri týchto podmienkach zohráva úlohu aj [[tlak]] a [[teplota]]. V sedimente dochádza k spevňovaniu, dehydratácii a rekryštalizácii. * '''Epidiagenéza''' - prebieha v zóne zvetrávania. Niekedy sa toto rozdelenie zjednodušuje na '''skorú''' (syndiagenézu) a '''neskorú''' (anadiagenéza podľa novšieho, alebo epigenéza podľa staršieho delenia). Diagenetické zmeny končia pri teplotách okolo 200 °C, keď dochádza k minerálnym zmenám (napr. v ílových sedimentoch objavenie sa [[laumontit]]u a [[pyrofylit]]u) - vtedy sa už uvažuje o nízkom stupni metamorfózy. === Podľa typu diagenetických zmien === Diagenetické zmeny sa delia na: * '''Mechanické''' ('''fyzikálne''') - reorientácia úlomkov, ich deformácie a lámani, zmena [[Porozita\|porozity]] sedimentu. * '''Chemické''' - rozpúšťanie, vyzrážavanie, [[metasomatóza]]. == Diagenetické procesy == [[Obrázok:Manganknolle.jpg\|thumb\|right\|250px\|[[Mangán]]ová [[konkrécia]] z dna [[Tichý oceán\|Pacifiku]].]] Celkový proces diagenézy ovplyvňujú nasledovné faktory: zloženie samotného sedimentu, charakter sedimentačného prostredia, chemické zloženie vôd, teplota a tlak. Vo všeobecnosti nemá ani jeden faktor dominantné postavenie. Sedimentačné prostredie a aktivita pórových vôd má vplyv na prvotné štádium diagenetických zmien. Teplota a tlak ovplyvňujú diagenetický proces počas celého jeho trvania. Mechanické diagenetické procesy sú prevládajúcim faktorom pri hĺbke pochovania do 1 500 m, pričom materský sediment je prevažne úlomkového charakteru ([[Piesok\|piesky]], [[štrk]]y, [[prach]]). Pri usadeninách biochemického pôvodu (napr. vápencové bahná) prevládajú chemické diagenetické procesy. Mechanická diagenéza pozostáva z nasedovných krokov (prebiehajú v poradí za sebou): * '''Bioturbácia''' - prepracovanie sedimentu [[Organizmus\|organizmami]]) * '''Mechanické stesnávanie úlomkov''' * '''Deformácie nestabilných úlomkov''' - plastické deformácie * '''Lámanie krehkých zŕn''' - hlavne [[kremeň]]a a [[Skupina živcov\|živcov]]) * '''Tlakové rozpúšťanie''' Chemické procesy diagenézy sa delia na (ich poradie nemusí byť nasledovné): * '''Rozpúšťanie zŕn''' * '''[[Cementácia (geológia)\|Cementácia]]''' * '''[[Metasomatóza\|Metasomatické]] zatláčanie''' * '''Neomorfóza''' * '''Decementácia''' Dôležitým chemickým procesom je vznik '''autigénnych minerálov''' - nových minerálov, vzniknutých v sedimente v procese diagenézy (napr. narastanie kremenných povlakov okolo kremenných zŕn v pôvodnom sedimente). Ich výskyt je dôležitý pre určenie diagenetického štádia - niektoré minerály ([[glaukonit]] a [[Skupina zeolitu\|zeolity]]) vznikajú už v ranných štádiách, kým kremeň, alebo živce v koncových. Medzi najdôležitejšie autigénne minerály patria modifikácie kremeňa, [[kalcit]], [[Dolomit (minerál)\|dolomit]], [[siderit]], [[sadrovec]], [[anhydrit]], [[barit]], [[pyrit]], [[markazit]], glaukonit, [[albit]], vzácnejšie aj [[Skupina turmalínu\|turmalíny]] a [[zirkón]]. Typickou formou výskytu autigénnych minerálov sú [[Konkrécia\|konkrécie]]. == Diagenetické prostredia == [[Obrázok:Piryt1 Hiszpania.jpg\|thumb\|left\|200px\|[[Pyrit]] - typický minerál vznikajúci v [[Redukcia (chémia)\|redukčných]] podmienkach.]] Diagenetické prostredie je určené predovšetkým aktivitou [[kyslík]]a. Jej prítomnosť ('''oxidačné prostredie'''), resp. neprítomnosť ('''redukčné prostredie''') určuje charakter [[Chemická reakcia\|chemických]] a biochemických (správnejšie mikrobiochemických) reakcií. Väčšina sedimentov vzniká v oxidačnom prostredí, jeho charakter však zostáva zachovaný, iba ak porózne vody neobsahujú organické látky. V prípade ich prítomnosti sa všetok kyslík spotrebuje na ich [[Oxidácia\|oxidáciu]]. Vzniknuté anoxické (redukčné) prostredie má za následok zmenu mocenstva niektorých kovov ([[Železo\|železa]], [[mangán]]u, [[kobalt]]u, [[Nikel\|niklu]], [[vanád]]u a [[Meď\|medi]]), čo má následne vplyv na mobilitu ich [[katión]]ov. V anoxickom prostredí dochádza k redukcii zlúčenín [[Síra\|síry]] až na [[Sulfán\|sírovodík]], ktorý neskôr reaguje so železnatými katiónmi za vzniku pyritu. Ak sú neskôr [[síran]]y, potrebné na redukciu spotrebované, dochádza k rozkladu organickej hmoty na [[metán]] a ako autigénny minerál vzniká hlavne siderit, alebo [[vivianit]]. <br clear=all/> == Referencie == <references/> * Anna Vozárová (2000) Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, ISBN 80-223-1427-7, 173 s. == Pozri aj ==

Diagenéza: Rozdiel medzi revíziami