Diagenéza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
založenie |
dorobenie |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:Stadtroda Sandstein.jpg|thumb|right|
'''Diagenéza''' predstavuje súbor všetkých [[Chémia|chemických]]
▲[[Obrázok:Stadtroda Sandstein.jpg|thumb|right|250px|Diageneticky premenené ([[Litifikácia|kompaktné]] [[Piesok|piesky]] - [[Pieskovec|pieskovce]], pochádzajúce z [[Nemecko|nemeckého]] mestečka [[Stadtroda]].]]
▲'''Diagenéza''' predstavuje súbor všetkých [[Chémia|chemických]], [[Fyzika|fyzikálnych]] a [[Biológia|biologických]] zmien v nespevnených [[sediment]]och, ktoré vedú k jeho premene na pevnú [[Usadená hornina|sedimentárnu horninu]]. Celý diagenetický proces prebieha pri nízkych teplotách, bez minerálnych zmien v jednotlivých úlomkoch.
Diagenetické zmeny začínajú
Štúdium diagenetických procesov je dôležité na objasnenie [[Tektonika (geológia)|tektonickej]] histórie horniny, jej materského sedimentu a typu fluíd, ktoré tento proces ovplyvnili. Z ekonomického hľadiska má štúdium diagenézy pomocnú funkciu pri odhade ekonomického významu ložísk [[Ropa|ropy]] a iných prírodných uhľovodíkov, ako aj niektorých ložísk minerálov.
== Rozdelenie ==
=== Podľa mechanizmu procesov ===
Staršie delenie<ref name=r1>Ševcov M.S. 1948: Petrografija osadočnych porod. Moskva, 416 s.</ref> definuje diagenézu ako proces, prebiehajúci od uloženia sedimentu, až tesne pred jeho [[Litifikácia|spevnenie]] (kompakciu). Neskoršie procesy (po spevnení), až do hranice s metamorfózou, sa nazývajú '''epigenéza'''.
Podľa novšej<ref name="r2">Fairbridge, R.W. 1967: Phases of diagenesis and authigenesis. In: G. Larsen & Chilingar G.V. (ed.) Diagenesis of sediments, Elsevier, Amsterdam, 19-98</ref> definície sa diagenéza delí na nasledovné etapy:
* '''Syndiagenéza''' - prebieha v sedimente pred jeho pochovaním (pričom hrúbka nadložia neprekračuje viac, ako 100 m). Zmeny sedimentu závisia od charakteru prostredia ([[Oxidačno-redukčný potenciál|eH]], [[Kyslosť|pH]]).
* '''Anadiagenéza''' - prebieha vo väčších hĺbkach - hrúbka nadložných [[Vrstva (geológia)|vrstiev]] je 100 až 10 000 m. Pri týchto podmienkach zohráva úlohu aj [[tlak]] a [[teplota]]. V sedimente dochádza k spevňovaniu, dehydratácii a rekryštalizácii.
* '''Epidiagenéza''' - prebieha v zóne zvetrávania.
Niekedy sa toto rozdelenie zjednodušuje na '''skorú''' (syndiagenézu) a '''neskorú''' (anadiagenéza podľa novšieho, alebo epigenéza podľa staršieho delenia). Diagenetické zmeny končia pri teplotách okolo 200 °C, keď dochádza k minerálnym zmenám (napr. v ílových sedimentoch objavenie sa [[laumontit]]u a [[pyrofylit]]u) - vtedy sa už uvažuje o nízkom stupni metamorfózy.
=== Podľa typu diagenetických zmien ===
Diagenetické zmeny sa delia na:
* '''Mechanické''' ('''fyzikálne''') - reorientácia úlomkov, ich deformácie a lámani, zmena [[Porozita|porozity]] sedimentu.
* '''Chemické''' - rozpúšťanie, vyzrážavanie, [[metasomatóza]].
== Diagenetické procesy ==
[[Obrázok:Manganknolle.jpg|thumb|right|250px|[[Mangán]]ová [[konkrécia]] z dna [[Tichý oceán|Pacifiku]].]]
Celkový proces diagenézy ovplyvňujú nasledovné faktory: zloženie samotného sedimentu, charakter sedimentačného prostredia, chemické zloženie vôd, teplota a tlak. Vo všeobecnosti nemá ani jeden faktor dominantné postavenie. Sedimentačné prostredie a aktivita pórových vôd má vplyv na prvotné štádium diagenetických zmien. Teplota a tlak ovplyvňujú diagenetický proces počas celého jeho trvania.
Mechanické diagenetické procesy sú prevládajúcim faktorom pri hĺbke pochovania do 1 500 m, pričom materský sediment je prevažne úlomkového charakteru ([[Piesok|piesky]], [[štrk]]y, [[prach]]). Pri usadeninách biochemického pôvodu (napr. vápencové bahná) prevládajú chemické diagenetické procesy. Mechanická diagenéza pozostáva z nasedovných krokov (prebiehajú v poradí za sebou):
* '''Bioturbácia''' - prepracovanie sedimentu [[Organizmus|organizmami]])
* '''Mechanické stesnávanie úlomkov'''
* '''Deformácie nestabilných úlomkov''' - plastické deformácie
* '''Lámanie krehkých zŕn''' - hlavne [[kremeň]]a a [[Skupina živcov|živcov]])
* '''Tlakové rozpúšťanie'''
Chemické procesy diagenézy sa delia na (ich poradie nemusí byť nasledovné):
* '''Rozpúšťanie zŕn'''
* '''[[Cementácia (geológia)|Cementácia]]'''
* '''[[Metasomatóza|Metasomatické]] zatláčanie'''
* '''Neomorfóza'''
* '''Decementácia'''
Dôležitým chemickým procesom je vznik '''autigénnych minerálov''' - nových minerálov, vzniknutých v sedimente v procese diagenézy (napr. narastanie kremenných povlakov okolo kremenných zŕn v pôvodnom sedimente). Ich výskyt je dôležitý pre určenie diagenetického štádia - niektoré minerály ([[glaukonit]] a [[Skupina zeolitu|zeolity]]) vznikajú už v ranných štádiách, kým kremeň, alebo živce v koncových. Medzi najdôležitejšie autigénne minerály patria modifikácie kremeňa, [[kalcit]], [[Dolomit (minerál)|dolomit]], [[siderit]], [[sadrovec]], [[anhydrit]], [[barit]], [[pyrit]], [[markazit]], glaukonit, [[albit]], vzácnejšie aj [[Skupina turmalínu|turmalíny]] a [[zirkón]]. Typickou formou výskytu autigénnych minerálov sú [[Konkrécia|konkrécie]].
== Diagenetické prostredia ==
[[Obrázok:Piryt1 Hiszpania.jpg|thumb|left|200px|[[Pyrit]] - typický minerál vznikajúci v [[Redukcia (chémia)|redukčných]] podmienkach.]]
Diagenetické prostredie je určené predovšetkým aktivitou [[kyslík]]a. Jej prítomnosť ('''oxidačné prostredie'''), resp. neprítomnosť ('''redukčné prostredie''') určuje charakter [[Chemická reakcia|chemických]] a biochemických (správnejšie mikrobiochemických) reakcií. Väčšina sedimentov vzniká v oxidačnom prostredí, jeho charakter však zostáva zachovaný, iba ak porózne vody neobsahujú organické látky. V prípade ich prítomnosti sa všetok kyslík spotrebuje na ich [[Oxidácia|oxidáciu]]. Vzniknuté anoxické (redukčné) prostredie má za následok zmenu mocenstva niektorých kovov ([[Železo|železa]], [[mangán]]u, [[kobalt]]u, [[Nikel|niklu]], [[vanád]]u a [[Meď|medi]]), čo má následne vplyv na mobilitu ich [[katión]]ov.
V anoxickom prostredí dochádza k redukcii zlúčenín [[Síra|síry]] až na [[Sulfán|sírovodík]], ktorý neskôr reaguje so železnatými katiónmi za vzniku pyritu. Ak sú neskôr [[síran]]y, potrebné na redukciu spotrebované, dochádza k rozkladu organickej hmoty na [[metán]] a ako autigénny minerál vzniká hlavne siderit, alebo [[vivianit]].
<br clear=all/>
== Referencie ==
<references/>
* Anna Vozárová (2000) Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, ISBN 80-223-1427-7, 173 s.
== Pozri aj ==
|