|
Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (''la città eterna'').
== Dejiny ==
{{na úpravu}}
Prvé osídlenie mesta začalo v období [[1200 pred Kr.|1200]]-[[800 pred Kr.]]. Skutočné založenie Ríma sa však traduje až v roku [[753 pred Kr.]] [[Romulus|Romulom]], ktorý bol prvý zo siedmich mestských kráľov.
Z daného je zrejmé, že rímska civilizácia je síce pomerne stará, ale predsa len mladá v porovnaní s takými civilizáciami ako boli Peržania, Egypťania, či Gréci. Dokonalý um, použitá stratégia, vojenské schopnosti vládcov Ríma… toto všetko sa podpísalo pod obrovský rozmach hraníc rímskej ríše. Roku [[509 pred Kr.]]. vyhnali [[Etruskovia|Etruskov]], aby založili republiku. Postupne si podmanili celý [[Blízky Východ]], či krajiny Severnej [[Afrika|Afriky]]. Prvá púnska vojna medzi Rímom a Kartágom prebiehala v rokoch [[264 pred Kr.|264]]-[[241 pred Kr.]]. Nasledovala druhá púnska vojna v rokoch [[218 pred Kr.|218-201 pred Kr.]], keď slávny vojenský stratég a vodca kartáginskej armády [[Hannibal Barkas|Hannibal]] urobil čosi nevídané. S celou svojou armádou prešiel [[Alpy]], aby Rimanov prekvapil zo severu, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Známa je veta ešte z tých čias: „Hannibal ante portas“ (Hannibal pred bránami Ríma!). Hannibal žiaľ nezískal dostatočnú finančnú podporu z [[Kartágo|Kartága]], a tak svoj boj nakoniec prehral. V rokoch [[149 pred Kr.|149]]-[[146 pred Kr.]] sa konala tretia púnska vojna, v ktorej Rím definitívne poráža Kartágo.
Roku [[60 pred Kr.]] Rímu vládne triumvirát Pompeius, Crassus a snáď najznámejší rímsky vládca [[Gaius Julius Caesar]]. Počas svojej vlády sa stretol s očarujúcou [[Kleopatra|Kleopatrou]], ktorú dosadil na [[Egypte|egyptský]] trón ako kráľovnú. Roku [[48 pred Kr.]] sa Ceasar stal absolútnym vládcom Ríma. Nakoniec je však zabitý a roku [[27 pred Kr.]] nastupuje na trón nový vládca [[Oktavián]] (Augustus), ktorý je zároveň prvým rímskym cisárom.
Neskôr dochádza k rozmachu kresťanstva v krajine. Roku [[42]], podľa kresťanskej tradície, apoštol Peter navštevuje Rím. Za vlády cisára [[Nero|Nera]] dochádza ku krutému prenasledovaniu kresťanov, ktorí rozširujú vieru [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] z [[Izrael]]a. V roku [[72]] dochádza k stavbe známeho [[Koloseum|Kolosea]] v Ríme. Čoskoro sa k moci dostáva cisár [[Traján]] ([[98]]-[[117]]), ktorý svojím vojenským ťažením podstatne rozširuje hranice krajiny. Rím prežíva svoj rozmach aj za vlády cisára [[Hadrián]]a ([[117]]-[[138]]) či [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia] ([[161]]-[[180]]). V rokoch [[284]]-[[286]] sa ríša rozdeľuje na východnú a západnú.
V rokoch [[306]]-[[337]] vládne cisár [[Konštantín]], ktorý celú ríšu opäť zjednocuje a legalizuje kresťanstvo. V roku [[313]] to zabezpečil dokumentom nazývaným [[Milánsky edikt]].
Posledným rímskym cisárom je [[Romulus Augustulus]] ([[476]]). Neskôr, v roku [[800]] bol [[Karol Veľký]] korunovaný pápežom ([[Lev III]]) za cisára svätej ríše rímskej.
Rok [[1527]] je pre Rím značne nepokojným. Bol vyplienený [[Nemecko|nemeckými]] a [[Španielsko|španielskými]] oddielmi cisára Karla V. V roku [[1797]] Rím obsadil [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] až do roku [[1814]], kedy je obnovený cirkevný štát. V nasledujúcich rokoch sa prejavuje pokus o vytvorenie Rímskej republiky. Vyvrcholením tohoto počínania bolo povstanie r. [[1848]] vedené [[Giuseppe Garibaldi|Garibaldim]] a Mazzinim. Novovzniknutú republiku však čoskoro porazia [[Francúzsko|Francúzi]]. Už v roku [[1861]] je vyhlásené zjednotenie Talianska a roku [[1870]] sa k zjednotenej krajine pripája aj Rím.
V rokoch [[1924]]-[[1943]] sa taliansko stáva fašistickým štátom, kedy ministerským predsedom bol [[Benito Mussolini]].
V roku [[1929]] na základne Lateránskych zmlúv sa Vatikán uznáva ako suverénny štát.
Roku [[1944]] spojenci oslobodzujú Rím od [[nacizmus|nacistov]].
== Orientácia v meste ==
| 