Štrk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
init
 
Peko (diskusia | príspevky)
dorobenie
Riadok 1:
[[Obrázok:Gravel on a beach in Thirasia, Santorini, Greece.jpg|thumb|250px200px|right|Štrky na pobreží [[Egejské more|Egejského mora]] ([[Santorini]]. [[Grécko]]).]]
{{Pracuje sa}}
'''Štrk''' je nepevnený zrnitý materál prírodného pôvodu, vzniknutý rozrušením, následným opracovaním a transportom pevnej [[Hornina|horniny]], s veľkosťami jednotlivých zŕn od 2 mm do 256 mm. Jednotlivé zrná štrkovej veľkosti sa nazývajú '''obliaky'''. Najbližšia menšia zrnitostná škála je [[piesok]], úlomky väčšie ako 256 mm sa nazývajú [[balvan]]y (v anglicky hovoriacich krajinách je rozdelenie veľkých [[klast]]ov jemnejšie - s triedami 2 - 4 mm garvel, 4 - 64 mm '''pebble''', 64 - 256 mm '''cobble''', viac ako 256 mm '''boulder''').
[[Obrázok:Gravel on a beach in Thirasia, Santorini, Greece.jpg|thumb|250px|right|Štrky na pobreží [[Egejské more|Egejského mora]] ([[Santorini]]. [[Grécko]]).]]
 
'''Štrk''' je nepevnený zrnitý materál prírodného pôvodu, vzniknutý rozrušením, následným opracovaním a transportom pevnej [[Hornina|horniny]], s veľkosťami jednotlivých zŕn nad 2 mm. Jeho spevnený ekvivalent sa nazýva [[zlepenec]], alebo [[brekcia]].
Na to aby sa určitý sediment nazýval štrk, musí byť viac ako 30 % častíc (úlomkov) štrkovej veľkosti z celkového objemu sedimentu. Ak je obsah štrkových klastov menší, používa adjektívum '''štrkový''', s príslušným názvom ([[piesok]], [[íl]]). Spevnený ekvivalent štrku sa nazýva [[zlepenec]] (v prípade zaoblených úlomkov), alebo [[brekcia]] (v prípade ostrohranných úlomkov).
 
Nakoľko výskyt štrkov na [[Zem|zemskom]] povrchu nie je tak častý ako výskyt pieskov, týmto názvom sa označuje aj komerčná drvina vyrábaná z [[Hornina|horniny]] v [[kameňolom]]och s priemerom zŕn 2 až 15 mm.
 
[[Obrázok:Conglomerate Death Valley NP.jpg|thumb|right|200px|[[Zlepenec]] - štrkový konglomerát.]]
== Výskyt ==
Štrky sú najhrubšie produkty [[Zvetrávanie|zvetrávania]], preto je ich transport zo zdrojovej oblasti na miesto uloženia relatívne krátky v porovnaní s transportnou vzdialenosťou menších úlomkov (piesku, prachu a ílu). Rozdeľujú sa na základe miesta ukladania na:
* '''subakválne štrky''' - štrky ukladané pod hladinou vody. Patria sem štrky uložené na pobreží [[More|mora]] a v šelfových zónach. Menšie množstvá sa nachádzajú aj v sedimentoch veľkých jazier. Plážové (pobrežné) štrky lemujú hranicu 1 až 2 metre nad hladinou a 4 až 10 metrov pod hladinou vody.
* '''terestrické štrky''' - štrky riečnych náplavov a hruboklastické glaciálne sedimenty (morénové nánosy, štrkové výplavy z predpolí [[Ľadovec|ľadovcov]]). Riečne štrky vytvárajú v podhorí vysokých horských masívov charakteristické vejárové nánosy.
 
[[Obrázok:Jernbaneskærver.JPG|thumb|right|200px|[[Granit]]ová drvina ako cestný povrch.]]
== Použitie ==
Štrk sa najčastejšie používa v stavebníctve ako prísada do základových betónov, pri výrobe ciest, všeobecne dopravných komunikácií (štrková drvina ako podkladový materiál), prípadne aj ako samostatný cestný povrch, hlavne v oblastiach s malou cestnou záťažou (na [[Slovensko|Slovensku]] nie to nie je veľmi častý cestný povrch, no celosvetovo je počet ciest so štrkovým povrchom približne rovnaký ako počet asfaltových ciest).
 
== Pozri aj ==
* [[zlepenec]]
* [[brekcia]]
 
{{Sedimenty}}