Podobenstvo o jaskyni: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
Kresadlo (diskusia | príspevky)
gramatika, štylistika
Riadok 1:
'''Podobenstvo s jaskyňou platonovo''' ([[Platon]])
 
''Sokrates: Teraz teda porovnaj našu prirodzenosť, pokiaľ ide o vzdelanie a nevzdelanie s nasledujúcim podobenstvom. Predstav si ľudí v podzemnom príbytku podobnom jaskyni (K1), ktorá má k svetlu otvorený dlhý vchod podľž celej jaskyne. V tejto jaskyni žijú ľudia od detstva spútaní na nohách a šijách, takže ostávajú stále na tom istom mieste a vidia iba rovno pred seba, pretože putá im bránia otáčať hlavou. Vysoko a ďaleko vzadu za nimi horí oheň (K2); uprostred medzi ohňom a spútanými väzňami vedie hore cesta, pozdľž ktorej je postavený múrik na spôsob zábradlia, aké mávajú pred sebou kaukliari a nad ktorými robia svoje kúsky.
podobenstvo s jaskyňou [[Platon|Platonovo]]
56
 
''Sokrates: Teraz teda porovnaj našu prirodzenosť, pokiaľ ide o vzdelanie a
nevzdelanie s nasledujúcim podobenstvom. Predstav si ľudí v podzemnom príbytku
podobnom jaskyni (56-K1), ktorá má k svetlu otvorený dlhý vchod podľž celej
jaskyne. V tejto jaskyni žijú ľudia od detstva spútaní na nohách a šijách,
takže ostávajú stále na tom istom mieste a vidia iba rovno pred seba, pretože
putá im bránia otáčať hlavou. Vysoko a ďaleko vzadu za nimi horí oheň (56-K2);
uprostred medzi ohňom a spútanými väzňami vedie hore cesta, pozdľž ktorej je
postavený múrik na spôsob zábradlia, aké mávajú pred sebou kaukliari a nad
ktorými robia svoje kúsky.
 
Glaukón: Vidím to pred sebou.
 
Sokrates: Predstav si ďalej, že pozdĺž tohto múrika chodia ľudia a nosia všelijaké náradia, ktoré prečnievajú nad múrik, podoby ľudí a zvierat z kameňa a z dreva, ľudské výrobky rozličného druhu, pričom, pochopiteľne, jedni z nosičov hovoria, druhí mlčia.
všelijaké náradia, ktoré prečnievajú nad múrik, podoby ľudí a zvierat z kameňa
a z dreva, ľudské výrobky rozličného druhu, pričom, pochopiteľne, jedni z
nosičov hovoria, druhí mlčia.
 
Glaukón: Predvádzaš čudný obraz a čudných väzňov. ((280-281))
 
Glaukón: Predvádzaš čudný obraz a čudných väzňov. ((280-281))
Sokrates: Podobných nám. Myslíš, že by takíto väzni mohli vidieť zo seba
samých a zo svojich druhov niečo iné ako tiene vrhané ohňom na näprotivnú
stenu jaskyne?
 
Sokrates: Podobných nám. Myslíš, že by takíto väzni mohli vidieť zo seba samých a zo svojich druhov niečo iné ako tiene vrhané ohňom na näprotivnú stenu jaskyne?
Glaukón: Ako by aj mohli vidieť, keď sú celý život nútení nehybne držať
hlavu?
Glaukón: Ako by aj mohli vidieť, keď sú celý život nútení nehybne držať hlavu?
 
Sokrates: A ďalej, neplatí to isté o predmetoch nosených pozdľž múrika?
Řádek 34 ⟶ 17:
Glaukón: Čo iné?
 
Sokrates: Keby sa mohli medzi sebou zhovárať, nemyslíš, že by boli toho názoru, že menami, ktoré dávajú tomu, čo viedia pred sebou, označujú skutočné predmety?
názoru, že menami, ktoré dávajú tomu, čo viedia pred sebou, označujú skutočné
predmety?
 
Glaukón: Nevyhnutne.
 
Sokrates: A čo keby to väzenie odrážalo od náprotivnej strany aj ozvenu? Kedykoľvek by niektorý z prechádzajúcich nosičov prehovoril, myslíš, že by za pôvodcu tohto hlasu pokladali niečo iné než prechádzajúci tieň?
Kedykoľvek by niektorý z prechádzajúcich nosičov prehovoril, myslíš, že by za
pôvodcu tohto hlasu pokladali niečo iné než prechádzajúci tieň?
 
Glaukón: Nie, pri Diovi.
 
Sokrates: Rozhodne by títo ľudia nemohli pokladať za pravdivé nič iné než tiene tých umelých vecí.
tiene tých umelých vecí.
 
Glaukón: NevuhnutneNevyhnutne.
 
Sokrates: Pozoruje teraz, ako by to bolo s ich oslobodením z pút a vyliečením z nerozumnosti, keby sa im to, prirodzene, prihodilo takto: Keby jeden z nich bol zbavený pút a prinútený odrazu vstať, otočiť siju, ísť a pozerať hore do svetla (K3), mohol by to urobiť iba bolestne a pre oslepujúci lesk by nebol schopný dívať sa na predmety, ktorých tiene vtedy videl; čo by podľa teba povedal, keby mu niekto tvrdil, že vtedy videl iba preludy, ale že teraz vidí správnejšie, lebo je oveľa bližšie ku skutočnosti a obrátený ku skutočným predmetom, a keby mu na každý prechádzajúci predmet ukázal a nútil by ho povedať, čo to je, nemyslíš, že by bol zmätený a domnieval by sa, že predmety
Sokrates: Pozoruje teraz, ako by to bolo s ich oslobodením z pút a vyliečením
z nerozumnosti, keby sa im to, prirodzene, prihodilo takto: Keby jeden z nich
bol zbavený pút a prinútený odrazu vstať, otočiť siju, ísť a pozerať hore do
svetla (56-K3), mohol by to urobiť iba bolestne a pre oslepujúci lesk by nebol
schopný dívať sa na predmety, ktorých tiene vtedy videl; čo by podľa teba
povedal, keby mu niekto tvrdil, že vtedy videl iba preludy, ale že teraz vidí
správnejšie, lebo je oveľa bližšie ku skutočnosti a obrátený ku skutočným
predmetom, a keby mu na každý prechádzajúci predmet ukázal a nútil by ho
povedať, čo to je, nemyslíš, že by bol zmätený a domnieval by sa, že predmety
vtedy videné sú pravdivejšie ako tie, ktoré teraz ukazujú?
 
Glaukón: Oveľa pravdivejšie. ((281-282))
 
...
 
Sokrates: A keby ho nútil pozerať do svetla samého, boleli by ho oči, odvracal by sa a utekal k veciam, na ktoré sa môže pozarať, a bol by presvedčený, že tie sú skutočne jasnejšie ako veci, ktoré sa mu teraz ukazujú?
 
odvracal by sa a utekal k veciam, na ktoré sa môže pozarať, a bol by
presvedčený, že tie sú skutočne jasnejšie ako veci, ktoré sa mu teraz ukazujú?
Glaukón: Tak je.
 
Sokrates: Keby ho však niekto násilím odtiaľ vliekol cez drsný a strmý východ a nepustil by ho, kým by ho nevytiahol na slnečné svetlo, nepociťoval by azda bolestne toto násilie a nevzpieral by sa, a keby prišiel na svetlo, mohli by azda jeho oči plné slnečného žiaru vidieť niečo z toho, čo sa mu teraz uvádza ako pravdivé?
a nepustil by ho, kým by ho nevytiahol na slnečné svetlo, nepociťoval by azda
bolestne toto násilie a nevzpieral by sa, a keby prišiel na svetlo, mohli by
azda jeho oči plné slnečného žiaru vidieť niečo z toho, čo sa mu teraz uvádza
ako pravdivé?
 
Glaukón: Nie, aspoň nie hneď.
 
Sokrates: Myslím, že by si musel na to privyknúť, keby chcel vidieť veci tam hore. Najprv by asi najľahšie spoznal tiene, potom obrazy ľudí a ostatných vecí zrkadliacich sa na vode, neskoršie potom skutočné predmety; ďalej by potom nebeské telesá i samu oblohu ľahšie pozoroval v noci, pozerajúc sa na svetlo hviezd a mesiaca, ako vo dne na slnku a slnečné svetlo.
hore. Najprv by asi najľahšie spoznal tiene, potom obrazy ľudí a ostatných
vecí zrkadliacich sa na vode, neskoršie potom skutočné predmety; ďalej by
potom nebeské telesá i samu oblohu ľahšie pozoroval v noci, pozerajúc sa na
svetlo hviezd a mesiaca, ako vo dne na slnku a slnečné svetlo.
 
Glaukón: Zaiste.
 
Sokrates: Napokon by, myslím, mohol pozerať na slnko, nie na jeho obraz na vode alebo na nejakej inej ploche, ale na slnko samo osebe na jeho vlastnom mieste, a mohol by tiež pozorovať, aké je.
vode alebo na nejakej inej ploche, ale na slnko samo osebe na jeho vlastnom
mieste, a mohol by tiež pozorovať, aké je.
 
Glaukón: Nevyhnutne.
 
Sokrates: A potom by si už urobil o ňom úsudok, že práve ono spôsobuje ročné obdobia, obeh rokov a všetko riadi vo viditeľnom svete a že v tom zmysle je aj príčinou všetkého, čo predtým videl v jaskyni.
obdobia, obeh rokov a všetko riadi vo viditeľnom svete a že v tom
zmysle je aj príčinou všetkého, čo predtým videl v jaskyni.
 
Glaukón: Je zrejmé, že by potom na to prišiel.
 
Sokrates: A čo keď si spomenie na svoj prvý príbytok, na svoju tamojšiu múdrosť, na svojich tamojších spoluväzňov, nemyslíš, že sa bude pokladať za šťatného pre túto zmenu, tamtých však bude ľutovať?
múdrosť, na svojich tamojších spoluväzňov, nemyslíš, že sa bude pokladať za
šťatného pre túto zmenu, tamtých však bude ľutovať? ((282-283))
 
Glaukón: A veľmi.
 
Sokrates: Ak mali vtedy medzi sebou zavedené určité pocty, pochvaly a dary pre toho, kto najbystrejšie vnímal prechádzajúce predmety a najlepšie si vedel zapamätať, ktoré z nich obyčajne chodili prv, ktoré neskoršie a ktoré súčasne, a na základe toho vedel najistejšie predpovedať, čo príde, myslíš, že by po nich túžil a závidel tým, čo boli u nich vyznamenaní poctami a mocou? Alebo nie naopak, že by chcel, ako hovorí [[Homér|Homér]], (K4) Żiť sťa nádenný robotník pracovať na poli u mňa s majetkom malým a radšej by čokoľvek vytrpel, než aby mal mať také klamné predstavy, a tak žil ako tam?
Sokrates: Ak mali vtedy medzi sebou zavedené určité pocty, pochvaly a dary
pre toho, tko najbystrejšie vnímal prechádzajúce predmety a najlepšie si vedel
zapamätať, ktoré z nich obyčajne chodili prv, ktoré neskoršie a ktoré súčasne,
a na základe toho vedel najistejšie predpovedať, čo príde, myslíš, že by po
nich túžil a závidel tým, čo boli u nich vyznamenaní poctami a mocou?Alebo nie
naopak, že by chcel, ako hovorí [[Homér|Homér]], (56-K4) Żsťa nádenný robotník pracovať
na poli u mňa s majetkom malým a radšej by čokoľvek vytrpel, než aby mal mať
také klamné predstavy, a tak žil ako tam?
 
Glaukón: Aj ja si myslím, že by radšej čokoľvek chcel vytrpieť, než žiť tamtým spôsobom.
tamtým spôsobom.
 
Sokrates: A uváž ešte aj toto. Keby takýto človek opäť zostúpil dolu a posadil sa na to isté miesto, nenaplnili by sa mu oči tmou, keby tak náhle prišiel zo slnka?
posadil sa na to isté miesto, nenaplnili by sa mu oči tmou, keby tak náhle
prišiel zo slnka?
 
Glaukón: Iste.
 
Sokrates: Keby sa však mal v posudzovaní oných tieňov pretekať s tými, ktorí sú ešte stále väzňami, pokiaľ sa mu mihá pred očami a skôr, než by sa mu oči upokojili - toto privykanie by netrvalo krátko - nevysmiali by ho a nehovorili o ňom, že z tej cesty hore prichádza so skazeným zrakom a že nestojí za pokus ísť hore? A keby toho, kto by ho chcel vyslobodiť z pút a prieviesť hore, mohli nejako dostať do rúk a zabiť, či by ho nezabili? (K5).
Sokrates: Keby sa však mal v posudzovaní oných tieňov pretekať s tými, ktorí
sú ešte stále väzňami, pokiaľ sa mu mihá pred očami a skôr, než by sa mu oči
upokojili - toto privykanie by netrvalo krátko - nevysmiali by ho a nehovorili
o ňom, že z tej cesty hore prichádza so skazeným zrakom a že nestojí za pokus
ísť hore? A keby toho, kto by ho chcel vyslobodiť z pút a prieviesť hore,
mohli nejako dostať do rúk a zabiť, či by ho nezabili? (56-K5).
 
Glaukón: Iste.''
 
==Komentáre==
K1. ''Podobenstvo s jaskyňou znázorňuje protiklad medzi týmto naším zmyslovým
*K1. ''Podobenstvo s jaskyňou znázorňuje protiklad medzi týmto naším zmyslovým svetom a svetom ideí.''
*K2. ''Nejde tu o slnko, ale o umelý oheň.''
 
K2*K3. ''NejdeT. tuj. ona slnkohoriaci oheň, alektorý obol umelýpredtým oheňza ním.''
*K4. ''Nasledujú Achillove slová k Odysseovi v podsvedí u [[Homér|Homéra]], [[Odysea]] XI, 489-500.''
 
*K5. ''Nie je vylúčené, že tu mal Platón na mysli [[Sokrates|Sokratov]] súd.''
K3. ''T. j. na horiaci oheň, ktorý bol predtým za ním.''
 
K4. ''Nasledujú Achillove slová k Odysseovi v podsvedí u [[Homér|Homéra]], [[Odysea]] XI,
489-500.''
 
K5. ''Nie je vylúčené, že tu mal Platón na mysli [[Sokrates|Sokratov]] súd.''
 
== Externé odkazy ==