Richard Feynman: Rozdiel medzi revíziami

Feynman sa narodil vo [[Far Rockaway, Queens|Far Rockaway]], [[Queens, New York|Queens]], [[ New York (mesto)|New York]]. Jeho rodičia boli [[Židia|židovského]] pôvodu. Hoci neboli rituálnymi[[rituál]]nymi vyznávačmi [[Judaizmus|judaizmu]], rodina navštevovala [[chrám]] každý piatok. Mladý Feynmann bol veľmi ovplyvnený svojím otcom Mellvillom Feynmannom. Ten ho vždy povzbudzoval klásť otázky, a takýmto spôsobom prekonávať [[Ortodoxia|ortodoxné]] myslenie. Matka mu vštiepilavštepila silný zmysel pre [[humor]], ktorý mu zostal počas celého života. V detstve s nadšením opravoval rádiá, prejavil svoj [[talent]] pre [[Elektrotechnika|elektrotechniku]]. V škole bol chytrý, avšak jeho [[IQ]] (124), namerané počas tohto obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. Už pred vstupom na vysokú školu neustále experimentoval a pretváral rôzne témy v [[Matematika|matematike]], ako napríklad polovičné derivácie (matematický operátor, ktorý ak je aplikovaný dva krátdvakrát v rade, vedie k [[Derivácia|derivácii]] funkcie), používajúc pri tom vlastnú sústavu symbolov[[symbol]]ov.

(Teda ešte počas štúdia na strednej škole si vyvíjal matematickú [[Intuícia|intuíciu]] svojimsvojím [[Taylorov rad|Taylorovým radom matematických operátorov]].) Jeho zvyk pre priamupriame pomenovanie vecí mohlo niekedy vyviesť ľudí s konvenčným myslením z [[Rovnováha|rovnováhy]]. Ako príklad sa môže uviesť jedna z jeho otázok počas hodiny [[Anatómia|anatómie]]: „Nemáte mapu mačky?“. Vždy rozprával presne a zrozumiteľne.

Feynman dosiahol v roku [[1939]] [[titul]] bakalára[[bakalár]]a na MIT ([[Massachusettský technologický inštitút]]), a v tom samom roku vyhral [[Putnam Fellow|matematickú súťaž Williama Putnama]]. Dosiahol vynikajúce výsledky počas prijímacích skúšok z matematiky a [[Fyzika|fyziky]] na Princetonskú univerzitu, v kontraste[[kontrast]]e k pomerne slabým z dejepisnej[[dejepis]]nej časti.

V roku [[1942]] dosiahol Ph.D[[PhD.]] z [[Princetonská univerzita|Princetonskej univerzity]], poradcom jeho dizertačnej práce bol [[John Archibald Wheeler]]. Feynmanova dizertačná práca aplikovala [[princíp stacionárnej akcie]] na problematiku [[Kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], kladúc základy pre „path integral“ prístup a [[Feynmanov diagram|Feynmanove diagramy]].

Arline [[Diagnóza|diagnostikovali]] [[Tuberkulóza|tuberkulózu]], toho času nevyliečiteľnú a smrteľnú chorobu, ale obaja boli natoľko opatrní, že Feynman nikdy neochorel na TBC.

Na Princetonskej [[Univerzita|univerzite]], fyzik [[Robert R.Wilson]] presvedčil Feynmana, aby sa podieľal na [[Projekt Manhattan|Projekte Manhattan]] v [[Los Alamos]] (vojnový projekt [[USA|americkej]] armády pre vývoj [[atómová bomba|atómovej bomby)]]. Podľa Feynmanových slov, k projektu sa pripojil, aby sa pomohol uistiť, že [[nacistické Nemecko]] nevyvinie bombu ako prvé. Počas víkendov navštevoval svoju manželku v sanatóriu v [[Albuquerque]], až do jej smrti [[16 Júna, 1945]]. Hlboko sa ponoril do práce na projekte a zúčastnil sa na teste bomby [[bomba Trinity|Trinity]]. Feynman tvrdil, že ako jediný videl explóziu bez tmavých okuliarov, pozerajúc cez predné sklo dodávky (takto sa chrániac pred škodlivým [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením)]].