Maďarsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava kódu |
Značky: vrátené vizuálny editor |
||
Riadok 127:
Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.''] Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1 – 6</ref>
[[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|
=== Vodstvo ===
Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365 – 373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v
=== Podnebie ===
| |||