Verzia z 02:00, 17. marec 2024 upraviť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 945 editací d Teslaton premiestnil stránku Emil szmutko na Emil Szmutkó, ale neponechal presmerovanie: meno aj priezvisko sa píše s veľkým prvým písmenom; presný tvar by bolo potrebné tiež upresniť (Szmutkó/Szmutko/Smutko) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 02:03, 17. marec 2024 upraviť vrátiť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 945 editací Urgentne upraviť, copyvio: text doslovne prevzatý z FB postu (alebo zo zdroja, z ktorého autor postu čerpal) Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{urgentne upraviť\|2024-03-17}} {{Infobox Duchovný \| typ = kňaz Řádek 15 ⟶ 16: \| inkardinácia = Užhorodský vikariát Satmárskej diecézy }} ''' Emil Szmutkó''' (*[[12. máj]] [[1905]], [[Veľké Berezné]], [[Rakúsko-Uhorsko]], – † [[23. november]] [[1944]], [[Čičarovce]], [[Česko-Slovensko\|ČSR]]) bol katolíckym kňazom a vojnovou obeťou. Zomrel na následky bombardovania obce počas [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika farnosti Veľké Berezné, Krstení v roku 1905, záznam č. 18. </ref> <ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.</ref>[[Súbor:Matrika krstených Veľké Berezné 1905, vyznačený záznam Emila Szmutka.jpg\|náhľad \|Cirkevná matrika farnosti Veľké Berezné, matrika krstených v roku 1905, vyznačený zápis Emila Szmutka]] Riadok 22: Jeho rodičia boli Alexander Szmutko a Mária Papatyi. Detstvo strávil vo Veľkom Bereznom, neskôr sa po pár rokoch presťahoval s rodinou do dnešného [[Berehovo\|Berehova]], kde v rokoch [[1916]] až [[1924]] vyštudoval gymnázium. V roku [[1924]] až [[1929]] študoval teológiu v [[Košice\|Košiciach]]. Bol šikovným študentom, ktorý sa rýchlo učil, pre svoje študijné výsledky bol už [[27. január\| 27. januára]] vysvätený košickým biskupom [[Jozef Čársky\| Jozefom Čárskym]] na diakona a neskôr na kňaza [[10. február\|10. februára]] [[1929]] v [[Košice\|Košiciach]]. V Berehove slúžil svoju primičnú omšu 15. februára 1929. Následne bol daný za kaplána do [[Pavlovce nad Uhom\|Pavloviec nad Uhom]] (1930), ďalej krátko pôsobil ako kaplán v [[Ruská\|Ruskej]] (1930 - 1931) a [[Tibava (obec)\|Tibave]] (1931 – 1933). Pre znalosť maďarského jazyka bol preložený od roku 1933 do [[Čičarovce\|Čičaroviec]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Fond Užhorodský vikariát</ref> <ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika kňazov</ref> {{copyvio\|zdroj=https://www.facebook.com/SOdejiny/posts/pfbid02LHrR9N43tj9VMoEqsDoKKmr1Emaow8FzzwCQbpcFNgTVuSeS2rUyeHh7pZZBYud9l}} Počas svojho pôsobenia vykonal viaceré pastoračné úkony (reformy spolkov, kazateľská činnosť). Z posudkov, ktoré sú dostupné na jeho osobu, je vždy známa len pozitívna odozva na jeho činnosť. V Čičarovciach prežil aj obdobie po [[Viedenská arbitráž\|Viedenskej arbitráže]] či vojnové udalosti. Počas kanonickej vizitácie dnes už blahoslaveného biskupa Jána Schefflera bola farnosť Čičarovce navštívená [[2. jún\|2. júna]] [[1944]]. Emil Szmutko bol pochválený nie len dekanom ale aj veriacimi.[[Súbor:Smutko a farníci.jpg\|náhľad\| Ochotnícke divadlo v Čičarovciach - kňaz uprostred Emil Szmutko]] ~~[[Súbor:Pečiatka farského úradu Čičarovce a podpis Emila Szmutka.jpg\|náhľad\|Pečiatka farského úradu Čičarovce a podpis Emila Szmutka]]~~ ~~== Okolnosti smrti ==~~ Už od [[september\|septembra]] [[1944]] bol región zasiahnutý bombardovaním a front sa približoval. Počas [[21. november\|21. novembra]] [[1944]] sa utvorila línia medzi nemeckými ustupujúcimi vojakmi a červenou armádou. Línia sa tiahla medzi obcami [[Bajany]] – [[Veľké Kapušany\|Veškovce]] – [[Kapušianske Kľačany\|Ňarád]] – [[Veľké Slemence]]. Následne sa [[22. november\|22. novembra]] bojovalo o mesto [[Veľké Kapušany]]. Už [[23. november\|23. novembra]] sa priblížil 17. gvardierský strelecký pluk ku obci [[Čičarovce]]. Konkrétne prápory 768 a 310. Počas bojových operácii sa obyvatelia schovávali v pivniciach. Spoločne sa zišla veľká časť dediny v pivnici, ktorá patrila pánovi Kocsisovi. Do tejto pivnice sa presunul kňaz Emil Szmutko spolu so svojou sestrou Etelkou a otcom Alexandrom. Podľa svedectiev sa modlil breviár. Boje o dedinu sa vyostrovali o 20:00.<ref> Центральный архив Министерства обороны Российской Федерации, Фонд: 371, Опись: 6367, Дело: 429, strana 58-59.</ref> <ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Agenda biskupa, Obežník 1945/3</ref> ~~[[Súbor:Presun vojska v okolí Čičaroviec.png\|náhľad\| Línia medzi ustupujúcimi nemeckými a maďarskými vojakmi a červenou armádou stav z 22. novembra 1944]]~~ Počas toho bola lokalita bombardovaná, preto Szmutko predniesol prosbu Bohu, aby ak má postihnúť niekoho z dediny nešťastie, nech je to on. Po vyslovení modlitby dopadla na budovu delostrelecká mína, ktorá prerazila strechu a dopadla na kňaza. Napriek prerazeniu poschodí a iným početným nárazom nevybuchla. Zranenia kňaza boli fatálne, odtrhlo mu polovicu tela (obe nohy a jednu ruku). Po náraze žil v bolestiach ešte 5 hodín.<ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Historia Domus, strana 69.</ref> Počas zomierania si vyžiadal od svojich príbuzných kríž, ktorý mal vo vrecku, aby mu bol položený na hruď a ruženec, ktorým sa modlieval za svojich veriacich. Po tomto úkone povedal svojmu otcovi : '''"Pre Najsvätejšie srdce Ježišovo, za mojich veriacich, za mojich drahých obetujem svoj život a svoje utrpenie! Dovidenia, stretneme sa tam hore."'''<ref>SZMUTKÓ, Etelka. A Leborulok oltárodnál, 2006, s. 74. </ref> Prvotné pohrebné úkony vykonal [[27. november\| 27. novembra]] [[1944]] kantor Ján Rajzák, neskôr potrebné modlitby uskutočnil Mons. Anton Lukáč kňaz z Pavloviec nad Uhom. Kňaz Emil Szmutko bol pochovaný hneď vedľa chrámu v Čičarovciach.<ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.</ref> [[Súbor:Matrika zosnulých 1944, záznam E. Szmutka.jpg\|náhľad\| Matrika zosnulých Čičarovce 1944, Zápis o Emilovi Szmutkovi]] ~~[[Súbor:Hrob Emila Szmutka.jpg\|náhľad\|Kríž na mieste kde je pochovaný Emil Szmutko]]~~ ~~== Kult a aktuálny stav ==~~ Postupne sa v dedine začal budovať lokálny kult kňaza-svätca. Na jeho príhovor sa udiali aj vypočutia. Okolo jeho hrobu boli početné ďakovné stuhy a niekoľko ďakovných tabúľ. Aktuálne (2024) sú ďakovné tabule umiestené v miestnom chráme sv. Ladislava v Čičarovciach. O celom prípade sú spísané základné svedectvá pamätníkov. Košický arcibiskup [[Bernard Bober\|Mons. Bernard Bober]] zostavil 27. februára 2024 komisiu, ktorá má skúmať život a dielo kňaza Emila Szmutka. Ak sa má celá situácia posunúť ďalej, tak je potrebná iniciatíva veriacich, taktiež oživenie a rozšírenie kultu.<ref>Košická arcidiecéza, Agenda, Prot. č. 179/24</ref> [[Súbor:Ďakovné tabule v chráme.jpg\|náhľad \| Ďakovné tabule, ktoré sa v minulosti nachádzali pri kríži nad hrobom Emila Szmutka, aktuálne premiestnené do chrámu sv. Ladislava]]

Emil Szmutkó: Rozdiel medzi revíziami