Alica Sasko-Koburská: Rozdiel medzi revíziami

 

 

Alica strávila svoje rané detstvo v spoločnosti svojich rodičov a súrodencov a cestovaním medzi britskými kráľovskými sídlami. Jej vzdelanie navrhol blízky priateľ a poradca princa Alberta [[Christian Friedrich, barón Stockmar]] a zahŕňalo praktické činnosti ako vyšívanie, práca s drevom a jazyky ako francúzština a nemčina. Keď jej otec Albert decembri 1861 vážne ochorel, Alica ho opatrovala až do jeho smrti. Kráľovná Viktória po jeho smrti vstúpila do obdobia intenzívneho smútku a Alica strávila nasledujúcich šesť mesiacov ako neoficiálna sekretárka svojej matky. 1. júla 1862, keď na dvore ešte prevládal smútok sa Alica vydala za nemeckého princa [[Ľudovít IV. Hesenský|Ľudovíta Hesenského]]. Obrad, ktorý sa uskutočnil súkromne a za nerušeného šera v [[Osborne House]], kráľovná opísala ako „viac pohreb ako svadbu“. Alicin život v Darmstadte bol nešťastný v dôsledku schudobnenia, rodinných tragédii a zhoršujúcich sa vzťahov s manželom a matkou.

 

 

Princezná Alica bola sestrou britského kráľa [[Eduard VII.|Eduarda VII.]] a nemeckej [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská|cisárovnej Viktórie]] (manželky [[Fridrich III. (Nemecko)|Fridricha III.]]), matkou ruskej cárovnej [[Alexandra Fiodorovna|Alexandry Fiodorovny]] (manželky [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]]) a starou matkou [[Švédsko|švédskej]] kráľovnej [[Lujza Mounbattenová|Lujzy]] (druhej manželky kráľa [[Gustáv VI. Adolf|Gustáva VI. Adolfa]]) a [[Louis Mountbatten|Louisa Mountbattena, 1. grófa Mountbattena z Barmy]] (posledného miestokráľa [[India|Indie]]). Jej ďalšia dcéra [[Alžbeta Fiodorovna|Alžbeta]], ktorá sa vydala za ruského [[Sergej Alexandrovič Ruský|veľkovojvodu Sergeja Alexandroviča]], bola rovnako ako Alexandra a jej rodina zabitá [[Boľševik|boľševikmi]] v roku 1918.

== Skorý život ==

[[Súbor:Sir_Edwin_Landseer_(1803-73)_-_Princess_Alice_asleep_-_RCIN_403097_-_Royal_Collection.jpg|náhľad|Obraz malej princeznej Alice od [[Edwin Landseer|Edwina Landseera]] z roku 1843. Princ Albert objednal tento obraz ako prekvapivý darček pre svoju manželku.]]

[[Súbor:Victoria,_the_Princess_Royal,_later_Empress_of_Germany_(1840-1901),_and_Princess_Alice,_later_Grand_Duchess_of_Hesse_and_by_Rhine_(1843-78).jpg|vľavo|náhľad|Alica (vpravo) a jej sestra [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská|Viktória]] v 50. rokoch 19. storočia.]]

Alicino narodenie podnietilo jej rodičov, aby si našli väčší rodinný dom. Buckinghamský palác nebol vybavený súkromnými bytmi, ktoré Viktóriina rozrastajúca sa rodina potrebovala. Preto v roku 1844 kúpili Viktória a Albert [[Osborne House]] na [[Wight|ostrove Wight]] ako rodinný dovolenkový dom. Alicino vzdelanie vymyslel jej otec a jeho blízky priateľ [[Christian Friedrich, barón Stockmar|barón Stockmar]]. V Osborne sa Alica a jej súrodenci učili praktické zručnosti, ako je upratovanie, varenie, záhradníctvo a tesárstvo ako aj každodenné hodiny angličtiny, francúzštiny a nemčiny.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hubbard|meno=Kate|titul=Servírovanie Viktórii: Život v kráľovskej domácnosti|vydavateľ=Hliny|miesto=Londýn|rok=2012|isbn=9780701183684|strany=132}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Van der Kiste, John|titul=Deti kráľovnej Viktórie|vydavateľ=Sutton Publishing Limited|miesto=Gloucestershire|rok=2003|strany=22}}</ref>

=== Rodinná opatrovateľka ===

[[Súbor:AliceSilvy.png|náhľad|Fotografia [[Camille Silvy]] z júna 1861.]]

 

 

== Manželstvo ==

Alica bola zasnúbená s princom Ľudovítom Hesenským 30. apríla 1861 po súhlase kráľovnej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = London Gazzete | url = https://www.thegazette.co.uk/London/issue/22507/page/1889 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2023-05-06}}</ref> Kráľovná presvedčila premiéra [[Henry John Temple|Lorda Palmerstona]], aby zabezpečil súhlas parlamentu, aby Alica dostala veno 30 000 libier. Hoci táto suma sa v tom čase považovala za veľkorysú, princ Albert poznamenal, že v malom Hesensku s ňou „nedokáže veľké veci“ v porovnaní s bohatstvom, ktoré zdedí jej sestra [[Viktória Sasko-cobursko-gothajská|Viktória]] ako budúca pruská kráľovná a nemecká cisárovná.<ref>Packard, s. 88–89</ref> Okrem toho dom páru v [[Darmstadt (mesto)|Darmstadte]], sídle veľkovojvodu bol neistý. Hoci kráľovná Viktória očakávala, že bude postavený nový palác ale ľudia s Darmstadtu nechceli zaplatiť tieto náklady a výsledná kontroverzia tam vyvolala nevôľu. To znamená, že Alica bola v Darmstadte nepopulárna ešte predtým ako tam prišla.<ref>Packard, s. 89</ref>

 

 

== Život v Darmstadte ==

== Neskorší život ==

[[Súbor:The_Family_of_the_Grand_Duke_of_Hesse.jpg|vľavo|náhľad|[[Ľudovít IV. Hesenský|Ľudovít]], hesenský veľkovojvoda, sedí, obklopený svojou rodinou. Jeho manželka Alica stojí za ním a opiera svoju ľavú ruku o rameno [[Ernest Ľudovít Hesenský|Ernesta]]. [[Alžbeta Fiodorovna|Alžbeta]] stojí za svojím otcom, [[Alexandra Fiodorovna|Alix]] stojí vľavo.]]

 

Po Frittieho smrti sa Alica ešte viac pripútala k svojmu jedinému synovi [[Ernest Ľudovít Hesenský|Ernestovi Ľudovítovi]] a jej novonarodenej dcérke [[Mária Hesenská|Márii]]. V roku 1875 sa opäť ujala svojich verejných povinností, vrátane získavania finančných prostriedkov, lekárskej a sociálnej práce, ktoré ju vždy zaujímali.<ref name=":11">Noel, s. 223</ref> Udržiavala rozsiahlu korešpondenciu so sociálnou reformátorkou [[Octavia Hillová|Octaviou Hillovou]]. V týchto rokoch sa však jej vzťahy s manželom zhoršili. Koncom roka 1876 odcestovala do Anglicka na liečenie kvôli [[Vnútorné lekárstvo|interným]] problémom spôsobených spätným zakrivením [[Maternica|maternice]] a zostala na [[Balmoral Castle]], kým sa nezotavila. Z Balmoralu napísala svojmu manželovi, ktorí kritizoval detinskosť jej listov: „Keby mi moje deti písali takéto detinské listy – iba krátke správy – o tom, kde a čo jedli alebo kde boli atď., a žiadne názory , postrehy a poznámky, nechám sa prekvapiť – a o čo viac, keď takto píšeš!“<ref name=":11" /> 3. októbra 1876 napísala Ľudovítovi ďalší zúfalý list:<blockquote>Túžila som po skutočnej spoločnosti, pretože okrem toho mi život v Darmstadte nemal čo ponúknuť... Takže prirodzene som zo seba trpko sklamaná, keď sa obzriem späť a vidím, že napriek veľkým ambíciám, dobrým úmyslom a skutočnej námahe, moje nádeje však úplne stroskotali...Hovoríš, miláčik, že by si mi nikdy ''úmyselne'' nespôsobil ťažkosti... Len ma mrzí nedostatok akéhokoľvek úmyslu alebo túžby – alebo skôr pozornosti – byť ku mne viac, a to neznamená tráviť všetok svoj čas so mnou bez toho, aby ste sa chceli so mnou o čokoľvek podeliť. Ale mýlim sa, keď hovorím o týchto veciach. Vaše listy sú také milé a láskavé – ale také prázdne a holé – cítim sa v nich sám sebou, že vám mám menej čo povedať ako ktorýkoľvek iný človek. Dážď – pekné počasie – veci, ktoré sa udiali – to je všetko, o čom vám kedy musím povedať – takže moje ''skutočné ja'', môj najvnútornejší život, je úplne odrezané od vášho... Znova a znova som sa pokúšal s vami hovoriť o vážnejšie veci, keď som cítil potrebu to urobiť – ale nikdy sa nestretneme – vyvinuli sme sa oddelene...a preto mám pocit, že skutočné spoločenstvo je pre nás nemožné – pretože naše myšlienky sa nikdy nestretnú... Aj ja ťa tak veľmi ľúbim, môj drahý manžel, a preto je tak smutné cítiť, že náš život je predsa taký neúplný... Ale nikdy za to nemôžeš úmyselne – nikdy si to nemyslím, nikdy...<ref>Citované v Noel, s. 224–225</ref></blockquote>Nasledujúci deň Alica napísala Ľudovítovi oveľa kratší list, v ktorom sa tešila na ich stretnutie a dúfala, že „môj list ťa neznepokojuje - ale je lepšie byť celkom úprimný o všetkých svojich pocitoch“.<ref>Noel, s. 225</ref> Napriek manželským problémom zostala Alica silnou podporovateľkou svojho manžela a bola veľmi kritická, keď jeho schopnosti a talent neboli pne uznané. 20. marca 1877 zomrel Alicin svokor, [[Karol Hesenský|princ Karol]], čím sa Ľudovít stal dedičom svojho uja [[Ľudovít III. Hesenský|Ľudovíta III.]], ktorý zomrel 13. júna toho istého roku čím sa Ľudovít stal veľkovojvodom a Alica veľkovojvodkyňou z Hesenska. V Darmstadte bola Alica stále nepopulárna spolu s matkou, ktorá ju nechcela vidieť v Anglicku, spôsobila napätie a ona a jej deti strávili júl a august v [[Houlgate]] v [[Normandia (región)|Normandii]], kde ich Ľudovít často navštevoval.<ref>Noel, s. 226</ref> Alicu zranila jej povesť v Darmstadte a bola voči nej čoraz zatrpkejšia. Ľudovít v auguste 1877 napísal, že vyjadril nádej, že „horkosť slanej vody zaženie horkosť, ktorú stále cítiš voči Darmstadtu. Prosím, miláčik, nehovor o tom tak tvrdo, keď sa k vám prídem pridať – dosť by to pokazilo moje šťastie, že ťa opäť vidím.“<ref>Citované v Noel, s. 227</ref> Alica si vzala Ľudovítov list k srdcu a odpovedala: „Určite ti nepoviem nič o Darmstadte, keď prídeš...Nemám v úmysle povedať nič nepríjemné, už vôbec nie ''tebe'' . Všetko nepríjemné zo seba trias sa ako pudlík z vody, keď príde na more – povahy ako tá vaša sú najšťastnejšie samy o ''sebe'' , ale nie sú stvorené na to, aby pomáhali, utešovali a radili druhým, ani aby sa ''s'' ostatnými delili o teplo poludňajšieho dňa alebo chlad. večer s prehľadom, pochopením a sympatiou.“<ref>Citované v Noel, s. 227–228</ref> Ľudovít na tento list poslal odpoveď, na ktorú sa Alica rozplakala. Väčšina listov po tomto liste boli povzbudzujúcejšie a Ľudovíta uisťovali ho o jeho schopnosti rozhodovať sám.<ref>Noel, s. 228</ref>

 

== Rodokmeň ==

 

== Referencie ==

 

== Literatúra ==