|
| dátum prístupu = 2019-10-14
}}</ref>
== Ekonomika ==
{{Hlavný článok|Ekonomika Rakúska}}
[[Súbor:Red Bull Headquarters 1 (DFdB).JPG|náhľad|Sídlo spoločnosti Red Bull vo Fuschl am See snažiace sa zdôrazniť súlad s prírodou|220x220pixelov]]
[[Súbor:Erste-campus-gartendeck-copyright-erste-bank-christian wind.jpg|náhľad|Sídlo [[Erste Group|Erste]] vo Viedni|220x220pixelov]]
Rakúsko bolo v roku 2010 v hodnotení podľa [[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa 10. najbohatším štátom sveta a 3. najbohatším štátom v EU – v tomto ukazovateli dosahuje hodnoty 39 500 USD na obyvateľa (podľa [[Medzinárodný menový fond|MMF]], 2010).
V roku 2001 bolo v Rakúsku zamestnaných 3 420 788 ľudí na 396 288 pracoviskách. Najväčšia burza Rakúska je [[Viedeňska burza]], ktorej najväčší index je [[Austrian Traded Index|ATX]].
K najznámejším rakúskym firmám patrí [[Red Bull GmbH|Red Bull]], výrobca [[Red Bull|rovnomenného energetického nápoja]]. Zakladateľ tejto firmy [[Dietrich Mateschitz]] bol najbohatším Rakúšanom, vďaka tomu, že sa mu v polovici 80. rokov podarilo vytvoriť úplne novú vetvu trhu s nealkoholickými nápojmi. Hlavne výrobou terénnych motocyklov sa preslávila firma [[KTM]].
Kryštálovým sklom potom spoločnosť [[Swarovski]]. Zakladateľ firmy [[Daniel Swarovski]] sa narodil na území Česka, v [[Jiřetín pod Bukovou|Jiřetíne pod Bukovou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Swarovski: Jak Čechy přišly o legendu bižuterie
| periodikum = Dvojka
| vydavateľ = Český rozhlas
| url = https://dvojka.rozhlas.cz/swarovski-jak-cechy-prisly-o-legendu-bizuterie-8121223
| dátum vydania = 2019-12-10
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}</ref> Medzinárodný význam má taktiež energeticko-petrochemická spoločnosť [[OMV]] (skôr ÖMV). Veľkú tradíciu má taktiež výrobca pian a klávesových nástrojov [[Bösendorfer]], alebo výrobca športových potrieb [[Fischer Sports|Fischer]]. Hlavne v strednej a východnej Európe sa uplatnili rakúske maloobchodné reťazce [[BILLA|Billa]] alebo [[Julius Meinl]]. Milovníci [[Železničné modelárstvo|železničného modelárstva]] poznajú dobre značky [[Roco Modelleisenbahn|Roco]] a [[Kleinbahn]].
Vo finančnom podnikaní a poisťovníctve sa presadili [[Raiffeisenbank|Raiffeisen]], [[Erste Group|Erste]] alebo [[Vienna Insurance Group]]. Celosvetovo známe sú taktiež sušienky [[Manner]] spoločnosti Josef Manner & Comp AG.
Rakúsko vytvorilo po druhej svetovej vojne svoju verziu [[Štát blahobytu|sociálneho štátu]].<ref>{{Citácia knihy
| priezviko = Talos
| meno = Emmerich
| priezvisko2 = Fink
| meno2 = Marcel
| titul = The Welfare State in Austria
| url = https://doi.org/10.1057/9780230554917_9
| editori = B. Vivekanandan, Nimmi Kurian
| vydavateľ = Palgrave Macmillan UK
| miesto = London
| strany = 131–150
| isbn = 978-0-230-55491-7
| doi = 10.1057/9780230554917_9
| poznámka = DOI: 10.1057/9780230554917_9
| jazyk = en
}}</ref>
Prispela k tomu aj tradične významná rola odborov v rakúskej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gilbert
| meno = Robert W.
| titul = Austria's Social Partnership: A Unique Extralegal System of Labor-Management Cooperation
| periodikum = The Labor Lawyer
| dátum vydania = 1987
| ročník = 3
| číslo = 2
| strany = 311–322
| issn = 8756-2995
| url = https://www.jstor.org/stable/40861952
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}</ref>
Do 80. rokov bola značná časť podnikov v štátnych rukách, ale v tejto dekáde prišla vlna [[Privatizácia|privatizácií]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Belke
| meno = Ansgar Hubertus
| priezvisko2 = Schneider
| meno2 = Friedrich
| titul = Privatization in Austria: Some Theoretical Reasons and First Results About the Privatization Proceeds
| url = https://papers.ssrn.com/abstract=511783
| miesto = Rochester, NY
| jazyk = en
}}</ref>
Rakúska ekonomika bola v 50. – 80. rokoch silne závislá od nemeckej, k čomu prispievalo aj "obkľúčenie" krajinami [[Východný blok|východného bloku]] ([[Česko-Slovensko]], Maďarsko, [[Juhoslávia]]). Pád východného bloku a vstup Rakúska do Európskej únie v roku 1995 ekonomickú závislosť na Nemecku snížili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Economy and Business Opportunities from Austria
| periodikum = www.globaltenders.com
| url = https://www.globaltenders.com/economy-of-austria.php/
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}</ref>
Veľkú rolu v rakúskom hospodárstve hrá cestovný ruch, ktorý sa podieľa na HDP až deviatimi percentami. V roku 2008 bolo Rakúsko napríklad celosvetovo na deviatom mieste vo výške príjmov z turizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = UNWTO World Tourism Barometer
| url = http://www.tourismroi.com/Content_Attachments/27670/File_633513750035785076.pdf
| periodikum = Wayback Machine
| dátum vydania = 2008-10-31
| dátum prístupu = 2019-10-15
| priezvisko =
| meno =
| vydavateľ =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20081031013714/http://www.tourismroi.com/Content_Attachments/27670/File_633513750035785076.pdf
| dátum archivácie = 2008-10-31
}}</ref>
Návštevníkom ponúka nielen mnoho historických pamiatok, ale vsádza tiež aj na [[Agroturistika|agroturistiku]] a [[Alpy]] sú zázemím mnohých horských a lyžiarských stredísk.
Rakúsko je svetovou špičkou v [[Ekologické poľnohospodárstvo|ekologickom poľnohospodárstve]], má najväčší podiel takto spravovaných plôch na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zajímavosti Rakouska
| url = https://www.travelmag.cz/zajimavosti-rakouska-pamatky-a-zajimava-mista-k-navstiveni/
| dátum vydania = 2017-01-30
| dátum prístupu = 2019-10-15
| jazyk = cs-CZ
| meno = Gabriela
| priezvisko = Otteová
| vydavateľ = Travelmag.cz
| miesto =
}}</ref><!-- překlad zde pokračuje -->
=== Energetika ===
Asi 60 % výroby energie zaisťujú [[Vodná elektráreň|vodné elektrárne]],<ref name="oenergetice-2019-04-20">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vobořil | meno = David | titul = Rakousko investuje v příští dekádě do své přenosové soustavy přes 60 mld. korun | periodikum = oEnergetice.cz | vydavateľ = OM Solutions | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum prístupu = 2019-04-25 | url = https://oenergetice.cz/zahranicni/rakousko-investuje-pristi-dekade-sve-prenosove-soustavy-pres-60-mld-korun/}}</ref> 32 % [[Tepelná elektráreň|tepelné elektrárne]] a zbytok iných [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľné zdroje]]. Časť elektriny musí Rakúsko dovážať, hlavne z [[Nemecko|Nemecka]] a [[Česko|Česka]].<ref name="oenergetice-2019-04-20" /> V roku 1972 Rakúsko začalo stavať svoju prvú [[Jadrová elektráreň Zwentendorf|jadrovú elektráreň v Zwentendorfe]]. Jej spusteniu však zabránilo referendum z roku 1978, v ktorom sa proti sprevádzkovaniu elektrárne postavilo 50,5 percenta hlasujúcich. Prakticky hotová elektráreň tak nikdy nebola uvedená do prevádzky. Tým padol aj vládny plán z roku 1976 na stavbu ďalších troch jadrových elektrárni, dokonca bol prijatý zákon zakazujúci ďalšiu výstavbu akýchkoľvek jadrových zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Od rakouského odklonu od atomu uplyne 40 let, zakonzervovaná jaderka slouží aspoň solárům
| url = https://www.e15.cz/byznys/prumysl-a-energetika/od-rakouskeho-odklonu-od-atomu-uplyne-40-let-zakonzervovana-jaderka-slouzi-aspon-solarum-1353138
| periodikum = E15.cz
| dátum prístupu = 2019-10-15
}}</ref>
=== Doprava ===
[[Súbor:Stubai-Europabrücke-2.jpg|náhľad|[[Europabrücke|Most Európy]]|vľavo]]
Automobilová sieť v zásade prebieha vo východo-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severojužnej línii pozdĺž pohoria Álp. Skladá sa z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou. K slávnym dopravným stavbám patrí [[Europabrücke|Most Európy]] (Europabrücke) na [[Diaľnica A13 (Rakúsko)|diaľnici A13]]. S výškou 190 metrov bol v dobe svojho dokončenia v roku 1963 po dobu desiatich rokov najvyšším mostom v Európe a jeho najvyšší [[pilier]], s výškou 146,5 metrov, bol najvyšším mostným pilierom na svete. Je taktiež druhým najdlhším mostom v Rakúsku. Najdlhším je viedenský [[Reichsbrücke]]. Ešte dlhší (408 metrov) je [[Highline 179]], [[Zavesený most|lanový most]] v [[Reutte (mesto)|Reutte]], ktorý spája dve hradné zrúcaniny, hrad ''Ehrenberg'' a pevnosť ''Claudia'', a ktorý bol otvorený v roku 2014. Ten je avšak len pre peších.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Čermák
| meno = Petr
| titul = Tohle je nejdelší pěší lanový most světa. Se stavbou pomáhal i dron
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/nejdelsi-pesi-visuty-most-sveta-highline-179.A150710_133123_kolem-sveta_tom
| dátum vydania = 2015-07-11
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-27
}}</ref>
[[Súbor:Bahnsteige Wien Hbf.JPG|náhľad|[[Wien Hauptbahnhof]]]]
[[Súbor:EC 562-2.jpg|náhľad|ÖBB EC 562 [[Österreichische Bundesbahnen]]|vľavo]]
[[Železničná doprava|Železničnú dopravu]] prevádzkujú z veľkej väčšiny štátne železnice ([[Österreichische Bundesbahnen]]), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti. Najfrekventovanejšia trať vedie z Viedne v smere na [[Linz]], [[Salzburg]] a [[Mníchov]]/[[Innsbruck]] a od konca 20. storočia je upravovaná pre vysokorýchlostnú prevádzku. Centrálnym viedenským uzlom je nádražie [[Wien Hauptbahnhof]], ktoré bolo na novo otvorené v roku 2014, a ktoré disponuje unikátnym architektonickým riešením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Moderní architektura nového vlakového nádraží ve Vídni stojí za návštěvu
| periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Seznam.cz
| url = https://www.novinky.cz/clanek/bydleni-tipy-a-trendy-moderni-architektura-noveho-vlakoveho-nadrazi-ve-vidni-stoji-za-navstevu-264999
| dátum vydania = 2015-01-18
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-27
}}</ref>
Nádražie bolo postavené v neosídlenej oblasti, a vyrástla okolo neho úplne nová štvrť; celková investícia do projektu bola 4 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Brož
| meno = Jan
| titul = Vídeňané mají nový „hlavák“. Centrální nádraží stálo miliardu eur
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/ekonomika/doprava/rakousane-otevreli-nove-hlavni-nadrazi-ve-vidni.A141010_145555_eko-doprava_ozr
| dátum vydania = 2014-10-10
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-27
}}</ref>
Vo Viedni je v prevádzke rozsiahla [[Viedenská rýchlodráha|sieť S-Bahn]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Fuks
| meno = Tobiáš
| titul = Vídeňská městská železnice neboli Stadtbahn
| periodikum = www.k-report.net
| url = https://www.k-report.net/clanky/videnska-mestska-zeleznice-neboli-stadtbahn/
| dátum prístupu = 2021-05-06
}}</ref>
Tá funguje aj v Grazi, Salzburgu a Innsbrucku. Bežný [[rozchod koľaje]] železničnej siete je 1435 mm. Vo Viedni funguje aj [[Viedenké metro|metro]] (U-bahn). Raritou je [[Dorfbahn Serfaus|systém metra v malej tyrolskej dedine Serfaus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Malá vesnička předběhla Brno. Má metro se čtyřmi stanicemi
| periodikum = TN.cz
| vydavateľ = TV Nova
| url = https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/370361-mala-vesnicka-predbehla-brno-ma-metro-se-ctyrmi-stanicemi
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-27
}}</ref>
[[Súbor:Airbus A319 Austrian Airlines.jpg|náhľad|[[Airbus A320|Airbus A319]] [[Austrian Airlines]]|vľavo]]
[[Súbor:Austria Vienna Airport 2011-09-15.jpg|náhľad|[[Letisko Viedeň-Schwechat]]]]
Rozvinutá je aj [[letecká doprava]]. Národný letecký dopravca [[Austrian Airlines]], dcérska spoločnosť nemeckej korporácie [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa Group]], lieta do 55 štátov sveta. Najvyťaženejším letiskom v Rakúsku je [[Letisko Viedeň-Schwechat|Letisko Viedeň]], otvorené v roku 1954. Nachádza sa vo [[Schwechat]]e 18 km od centra [[Viedeň|Viedne]]. V roce 2018 odbavilo 27 miliónov cestujúcich. Okrem Austrian Airlines je hlavnou základnou aerolinek [[EasyJet Europe]], [[Eurowings]] a [[Laudamotion]]. Do päťky najväčších letísk patrí aj [[Letisko Salzburk]], [[Letisko Graz]], [[Letisko Innsbruck]] a [[Letisko Linz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Largest airports and airlines in Austria
| periodikum = Worlddata.info
| url = https://www.worlddata.info/europe/austria/airports.php
| jazyk = en-US
| dátum prístupu = 2023-04-26
}}</ref>
Lodná doprava je možná iba po [[Dunaj]]i, častiach jeho vedľajších prítokov a v jazerách. Všetky rakúske prístavy sú súčasťou [[Mohansko-dunajský prieplav|prieplavu Rýn–Mohan–Dunaj]], ktorý spája [[Severné more]] s [[Čierne more|Čierným morom]]. Jeho posledný úsek bol uvedený do prevádzky v roku 1992.
== Zaujímavosti ==
| 