Žiroslav II. (lat. Siroslaus, poľ. Żyrosław, † 1198) bol jedenásty biskup vroclavský v rokoch 1170 alebo 11711198.

Žiroslav II.
biskup vroclavský
Žiroslav II. sobáši Henricha Bradatého a svätú Hedvigu (obraz zo 14. storočia)
Žiroslav II. sobáši Henricha Bradatého a svätú Hedvigu (obraz zo 14. storočia)
Štát pôsobeniaSliezsko
Funkcie a tituly
11. biskup vratislavský
1170 – 1198
Predchodca Walter z Malonne Jaroslav Opolský Nástupca
Biografické údaje
Varianty menalat. Siroslaus
poľ. Żyrosław
Úmrtie1198
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka

Život upraviť

O pôvode biskupa Žiroslava nie je nič známe a rovnako správy o jeho pôsobení vo funkcii sú sporé a príležitostné.

V mnohých prípadoch spolupracoval s kniežaťom Boleslavom I. Vysokým pri zakladaní nových rehoľných inštitúcií. Roku 1175 pri príležitosti vyhotovenia oficiálnej zakladacej listiny pre cisterciánsky kláštor v Lubiążi (nem. Leubus) kniežaťom Boleslavom (kláštor pritom vznikol zrejme už skôr po roku 1163) udelil biskup Žiroslav cisterciánom právo na desiatky z novo založených obcí na Lehnicku. Zmienená listina je okrem iného dokladom plánovitej emfyteutickej, etnicky predovšetkým nemeckej kolonizácie Sliezska organizovanej (s kniežacou podporou) cirkevnými inštitúciami.[1] Podobne novo zriadenej komende rádu johanitov v Tynci nad Slezou (poľ. Tyniec nad Ślęzą, nem. Groß Tinz a. d. Lohe) udelil biskup Žiroslav niekedy pred rokom 1189 desiatky a patronát kostola v Barde (nem. Wartha) pri Ząbkowiciach (pri tomto kostole vzniklo v 13. storočí cisterciánske opátstvo).[2]

Podporoval rovnako rád premonštrátov a pred rokom 1193 ich uviedol do dosiaľ benediktínskeho kláštora sv. Vincennta v Ołbine (nem. Elbing) pri Vroclave. Túto zmenu potvrdil pri svojej návšteve Vroclavu roku 1197 aj pápežský legát Peter z Capuy.

Žiroslav pokračoval v cirkevnej reforme a snahách o upevnenie kňazskej disciplíny, započatých jeho predchodcom Walterom z Malonne. Súčasťou reformy bolo tiež úsilie o osamostatnenie cirkvi od svetskej moci. V roku 1180 sa zúčastnil aj významného zjazdu poľských kniežat a biskupov v Łęczyci, na ktorom sa kniežatá vzdali niektorých vrchnostenských práv v prospech biskupov a potvrdili voľbu biskupov katedrálnymi kapitulami a neodcudziteľnosť biskupských majetkov.

V rovnakom roku bola dokončená stavba novej vroclavskej katedrály v románskom slohu, začatá za Waltera z Malonne. Z doby Žiroslava II. pochádza najstaršia zachovaná pečať vroclavských biskupov; je na nej vyobrazený Žiroslav s modelom dokončenej katedrály.

Žiroslav ako úradujúci vroclavský biskup celebroval roku 1190 svadobný obrad, pri ktorom boli zosobášený syn Boleslava I. Vysokého Henrich (neskôr knieža Henrich I. Bradatý) a Hedviga z Andechsu, ktorá bola po svojej smrti svätorečená a stala sa patrónkou Sliezska.

Referencie upraviť

  1. WECZERKA, Hugo. Handbuch der historischen Stätten - Schlesien. 2. vyd. Stuttgart : Alfred Kröner Verlag, 2003. ISBN 3520316021. S. 277.
  2. Weczerka (2003) s. 160, 561

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žiroslav II. na českej Wikipédii.
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Walter z Malonne
Biskup vroclavský
1170 – 1198
Nástupca
Jaroslav Opolský