Živá hmota

Živá hmota alebo v niektorých kontextoch bioplazma je opak neživej hmoty, čiže hmota, ktorá má schopnosť samoorganizácie, ako aj zachovania a rozmnožovania stavu vyššieho poriadku (pozri aj život). Vyskytuje sa prevažne v podobe buniek a má iné chemické zloženie ako neživá hmota.

Z chemického hľadiska nie je bioplazma ani jednotná látka ani jednotná zmes: obsahuje okrem vody prvky, anorganické zlúčeniny a organické látky (bielkoviny, nukleové kyseliny, tuky a cukry).

Na úrovni prvkov sa živá hmota skladá z tzv. biogénnych prvkov, najmä zo šiestich nekovových prvkov: uhlík, vodík, kyslík, dusík, fosfor a síra (tzv. primárne biogénne prvky); z týchto sa tvoria zlúčeniny, ktoré sa v neživej prírode nevyskytujú: bielkoviny, cukry, tuky a kyseliny bunkového jadra. Tieto štyri druhy organických zlúčenín najzreteľnejšie odlišujú z chemickej stránky živú a neživú hmotu.

Pri fyzikálnom pohľade je bioplazma koloidný systém, ktorý sa skladá s koloidných častíc (micel a makromolekúl), pričom ako rozpúšťajúci (disperzný) prostriedok je tu voda.

Z morfologického hľadiska sa bioplazma vyskytuje v dvoch hlavných formách: v bunkovej forme (bunky) a nebunkovej forme (vírusy, bakteriofágy, L-formy baktérií a riketsie)