Žofia Württemberská

Žofia Württemberská (* 17. júl 1818, Stuttgart, Nemecko – † 3. júl 1877, palác Huis ten Bosch, den Haag, Holandsko) bola holandská kráľovná ako manželka Viliama III.

Žofia Württemberská
holandská kráľovná
Žofia Württemberská
Narodenie17. júl 1818
Stuttgart, Nemecko
Úmrtie3. júl 1877 (58 rokov)
den Haag, Holandsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Žofia Württemberská

Životopis

upraviť

Pôvod, mladosť

upraviť

Narodila sa ako dcéra württemberského kráľa Viliama I. a ruskej veľkokňažnej Kataríny Pavlovny. Matku nepoznala, lebo tá zomrela v januári roku 1819, keď bolo Žofii pol roka. Dieťa sa dostalo do opatery svojej tety Kataríny Bonaparte.

Manželstvo a potomkovia

upraviť

Medzi uchádzačmi o Žofiinu ruku boli o. i. neskorší grécky kráľ Otto I., brunšvický vojvoda Viliam či syn budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I., Ferdinand Filip Orleánsky.

18. júla roku 1839, v deň svojich 21. narodenín, sa Žofia v Stuttgarte vydala za svojho bratranca Viliama. Z ich manželstva sa narodili traja synovia:

Kráľovský pár sídlil v paláci Noordeinde. Manželstvo nebolo šťastné, Žofia mala averziu voči Viliamovi od prvého stretnutia. Jej svokra Anna Pavlovna, Viliamova matka a Žofiina teta (sestra jej matky) svoju nevestu celkom ignorovala. Nesúlad v manželstve mal pôvod predovšetkým vo veľkom rozdielu pováh oboch partnerov. Žofia bola žena liberálne a duchovne založená a intelektuálne značne prevyšovala svojho manžela, zatiaľčo Viliam bol skôr jednoduchý človek, konzervatívec vychovaný v armáde, a páčil sa mu vojenský spôsob života. Uprostred rodinných hádok zakázal intelektuálnu výchovu vo svojom dome, za čo ho kráľovná Viktória, udržujúca korešpondenciu so Žofiou, nazvala "nevychovaným hulvátom". Ďalším dôvodom napätia v manželstve bola jeho náladovosť: jeden deň sa s niekým nepohodol do krajnosti, druhý sa k nemu choval maximálne ústretovo a vychovane. Neskôr sa k nezhodám medzi manželmi pridali aj nezhody so synmi. Okrem toho Viliam svoju manželku často podvádzal. Nesúlad medzi manželmi vyvrcholil definitívne v roku 1850 po smrti prostredného syna Mórica, ktorý zomrel v siedmich rokoch na meningitídu. Kráľ činil Žofiu zodpovednú za chlapcovu smrť, lebo nechcela, aby ho ošetroval dvorný lekár, ktorému nedôverovala.

Po roku 1850 usilovala Žofia o anuláciu manželstva, ktorú však nedosiahla. Od roku 1855 žili manželia oddelene; Žofia trávila väčšinu času so svojou pôvodnou rodinou v Stuttgarte.

Žofia udržovala kontakty s radou európskych vedcov; vrelé vzťahy mala s francúzskym cisárom Napoleonom III. a britskou kráľovnou Viktóriou. Podporovala umenie a radu charitatívnych organizácií (vrátane ochrany zvierat) či budovaní verejných parkov.

Kráľovná Žofia zomrela v Haagu 3. júla 1877. Pochovaná bola v svadobných šatách, lebo tvrdila, že jej život skončil dňom sobáša.

Po jej smrti sa kráľ Viliam oženil s o 41 rokov mladšou princeznou Emmou Waldecko-Pyrmontskou. Obidvaja Žofiini synovia (prostredný Móric zomrel už ako dieťa) zomreli čoskoro po smrti svojej matky a dedičkou trónu sa stala princezná Vilemína, jediná Viliamova dcéra z jeho druhého manželstva.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť