Otvoriť hlavné menu

Žurnalistická etika je súhrnné pomenovanie písaných aj nepísaných noriem, ktoré sa uplatňujú v žurnalistike. Patria sem predovšetkým etické kódexy, ktoré prijímajú ako jednotlivé redakcie, tak organizácie alebo štátne inštitúcie, aby novinárom poskytli usmernenia, ako sa rozhodovať v každodenných etických otázkach.

V novinárskej etike sa spolu stretáva sloboda slova (zaručená na Slovensku Listinou základných ľudských práv a slobôd, v USA Prvým dodatkom Ústavy) s obecnou mierou vkusu, ochranou súkromia, ochranou práva na česť a dôstojnosť a zodpovedným hľadaním objektívnej pravdy.

DejinyUpraviť

  • Od 19. storočia sa ľudia začínajú na tlač (predovšetkým yellow-papers) pozerať s dešpektom kvôli nedostatku zodpovednosti
  • V roku 1918 vo Francúzsku vychádza Charta novinára
  • V roku 1926 v USA vychádza etický profesijný kódex
  • V roku 1947 v USA vychádza správa Komisie pre slobodu tlače, ktorá kladie dôraz na princíp slobody tlače spoločne s princípom spoločenskej zodpovednosti tlače (Bordeaux)
  • 1954 vzniká Medzinárodná federácia novinárov
  • Pod záštitou organizácie UNESCO sa v Paríži a Prahe koná konferencia, ktorá vydáva Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky
  • Deklarácia ministrov štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii o politike hromadných oznamovacích prostriedkov konanej v Prahe v decembri 1994 uznáva v bode 11 c, že „novinári majú právo prijímať svoje vlastné samoregulačné normy, napr. vo forme etického kódexu.“ Tak je stanovené právo na samoreguláciu.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žurnalistická etika na českej Wikipédii.