313. (česko-slovenská) peruť RAF
313. (česko-slovenská) peruť RAF (angl. No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF), alebo aj 313. česko-slovenská stíhacia peruť, bola jedna zo štyroch česko-slovenských perutí v rámci Royal Air Force, ktorá pôsobila počas druhej svetovej vojny a tvorili ju prevažne letci z bývalého Česko-Slovenska. Koncom vojny tvorili britskí letci už asi polovicu lietajúceho personálu perute.[1] Lietadlá prináležiace peruti niesli označenie RY.
| 313. (česko-slovenská) peruť RAF No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF | |
 Znak 313. (česko-slovenskej) perute | |
| Krajina |  Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Existencia | 1941 – 1946 |
| Vznik | 10. máj 1941 |
| Zánik | 15. február 1946 |
| Typ | stíhacia peruť |
| Funkcia | denné stíhanie |
| Motto | Jeden jastrab mnoho vrán rozháňa |
| Velitelia | pozri velitelia |
| Nadradené jednotky | pozri nadradené jednotky |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
História upraviť
Jednotka vznikla 10. mája 1941 na letisku Catterick v grófstve Yorkshire v Spojenom kráľovstve. Bola vyzbrojená stíhacími strojmi Supermarine Spitfire Mk. I. Jednotka spadala pod 13. stíhaciu skupinu. Jej letci boli v prevažnej miere Česi a Slováci. Veliteľom perute bol S/L Josef Jaške, jeho zástupcom bol Gordon Sinclair, ktorý velil jednotke do 23. júla 1941, kedy prišiel Jaške z 312. perute[1]. Pozemný personál tvorili Briti.[2]
Jednotka v priebehu mája začala letecký výcvik na Spitfiroch. Išlo o používané stroje, ktoré trpeli častými poruchami. 27. mája 1941 pri návrate z cvičného letu na jednom z nich havaroval Jozef Gutvald, ktorý v troskách stroja zahynul[3] Od 10. júna 1941 bola jednotka bojaschopná. Prvý bojový let absolvovali jej letci 11. júna. 1. júla sa 313. peruť presunula na letisko Leconfield[4], odkiaľ sa podieľala na obrane prístavu Kingston upon Hull. Tu sa začalo i prezbrojovanie na Spitfiry Mk.IIA. 26. augusta sa peruť presunula na juh do Portreathu v grófstve Cornwall[4], odkiaľ v nasledujúcich dňoch začala operovať i nad nepriateľským územím. Podliehala tu 10. stíhacej skupine. Prvou operáciou nad okupovaným Francúzskom bol sprievod strojov Westland Whirlwind 263. perute 31. augusta 1941[1].
Dňa 15. decembra 1941 bola peruť presunutá na základňu Hornchurch v Essexe a pridelená 11. stíhacej skupine. Medzitým došlo na prelome rokov 1941 a 1942 k prezbrojeniu na novšie Spitfiry Mk VB. Jednotka sa podieľala na viacerých eskortných misiách nad nepriateľské územie. Pri leteckých bojoch 28. marca 1942 dosiahli jej letci Karel Mrázek a Václav Jícha prvé 2 potvrdené zostrely, keď zničili 2 Fw 190[3].
Dňa 28. júna 1943 sa peruť presunula do Church Stanton v grófstve Somerset v Anglicku. O dva mesiace neskôr, po odpočinku, sa vrátila na juh do Hawkinge v Kente a podieľala sa na eskortovaní spojeneckých bombardérov ako súčasť 2nd Tactical Air Force v rámci operácií, ktoré boli predprípravou na vylodenie v Normandii. V priebehu januára až februára jednotka nahradila postupne všetky Spitfiry Mk.V za novšie Mk. IX. 11. júla 1944 bola jednotka presunutá do Orknejí na letisko Skeabrae[4] aby chránila prístav Scapa Flow.
Zo Škótska sa presunula 4. októbra 1944 na základňu North Weald v Essexe[4] odkiaľ podnikala eskortné misie, denné nálety a pozemné útoky na oblasť Holandska. Na konci roku 1944 sa presunula na letisko Bradwell Bay. Jej poslednou základňou bol Manston v grófstve Kent, kam sa presunula 27. februára 1945[4].
Po skončení vojny sa jednotka vrátila do Česko-Slovenska, jej odlet sa uskutočnil 24. augusta 1945[4]. Jednotka bola v Česko-Slovensku rozpustená 22. septembra 1945 na základni v Brne.[5]Zvyšok jednotky tvorený britským personálom bol rozpustený 15. februára 1946.
Velitelia upraviť
- S/Ldr Gordon Sinclair (10. máj 1941 – 24. september 1941)
- S/Ldr Josef Jaške (21. júl 1941 – 15. december 1941)
- S/Ldr Karel Mrázek (15. december 1941 – 26. jún 1942)
- S/Ldr Jaroslav Himr (26. jún 1942 – 24. september 1943)
- S/Ldr František Fajtl (24. september 1943 – 1. február 1944)
- S/Ldr Václav Bergman (1. február 1944 – 22. máj 1944)
- S/Ldr Alois Hochmal (22. máj 1944 – 1. september 1944)
- S/Ldr Karel Kasal (1. september 1944 – 15. november 1944)
- S/Ldr Otmar Kučera (15. november 1944 – 1945)
Nadradené jednotky upraviť
- Hornchurchské krídlo (15. december 1941 – 8. jún 1942)
- Exeterské (česko-slovenské) krídlo (8. jún 1942 – 28. jún 1943)
- Ibsleyské (česko-slovenské) krídlo (20. august 1943 – 8. november 1943)
- 134. (česko-slovenské) poľné letisko RAF (8. november 1943 – 12. máj 1944)
- 134. (česko-slovenské) krídlo RAF (12. máj 1944 – 3. júl 1944)
Straty upraviť
Počas vojny peruť stratila 29 letcov.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b c http://www.valka.cz - 313. československá stíhacia peruť (Online) prístup: 12.4.2009
- ↑ http://druha.svetova.cz - Českoslovenští piloti v cizích službách (Online) prístup: 12.4.2009
- ↑ a b c Fajtl, F., 1991: Létal jsem s Třistatřinástkou. Naše vojsko, Praha, s. 236 - 238
- ↑ a b c d e f http://www.rafcommands.com - No. 313 (Czechoslovak) Squadron RAF Archivované 2006-05-21 na Wayback Machine (Online) prístup: 12.4.2009
- ↑ http://cz-raf.hyperlink.cz - No. 313 Czechoslovak Fighter Squadron Archivované 2008-09-15 na Wayback Machine (Online) prístup: 12.4.2009
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 313. (česko-slovenská) peruť RAF
