Adaptácia (biológia)
Adaptácia je prispôsobenie sa organizmu tvarom, funkciou alebo spôsobom života podmienkam vonkajšieho prostredia. Túto definíciu možno vztiahnuť i na populáciu, spoločenstvo alebo ekosystém.[1] Termín adaptácia je širší než termín adjustácia (sociálna adaptácia).[2]
Adaptáciu možno rozdeliť na dva základné typy:[1]
- adaptácia správaním - umožňuje najrýchlejšie a najvariabilnejšie reakcie na vonkajšie prostredie a jeho zmeny
- evolučná adaptácia - dochádza k modifikácii organizmu, ktorý tak získava nové vlastnosti, ktoré ho v danom vonkajšom prostredí zvýhodňujú (príklad: pomalá zmena podnebia a s ňou spojený pokles teplôt vedie postupne evolučným tlakom k zmene farby a charakteru srsti); zmeny, ktoré sa ukážu byť užitočné, a ktoré sú kódované na úrovni zmeny génu alebo skupiny génov, sa v populácii postupne šíria. Evolučná adaptácia je v podstate adaptácia na úrovni zmeny genetickej informácie, hovoríme preto aj o genetickej adaptácii.
Genetická adaptácia zjednodušene prebieha tak, že zmeny vonkajšieho prostredia preferujú jedince s určitými génmi či skupinami génov, ktoré sú pre danú zmenu vhodnejšie (jedinec má väčší zdroj potravy, je lepšie chránený pred klimatickými zmenami, dokáže sa vyhýbať predátorom alebo páriť s viacerými samičkami a mať tak rozsiahlejšie potomstvo). Tieto gény sa potom v populácii rýchlejšie šíra a adaptujú tak druh na príslušnú zmenu prostredia. V tomto type adaptácie dominujú preadaptačné, tzv. neutrálne mutácie,[1] teda tie, ktoré nespôsobujú radikálne zmeny na morfologickej či funkčnej úrovni organizmu.[3]
Prílišná špecializácia však môže byť rizikom; pri náhlej a výraznej zmene vonkajšieho prostredia môže viesť až k zániku príslušného druhu.
Fyziologická adaptácia je rýchle prispôsobenie sa organizmu náhlej, väčšinou krátkodobej a miernej zmene vonkajšieho prostredia, napr. zvýšené potenie pri vzostupe teploty.
Zmyslová adaptácia je zmena stupňa vnímania vonkajšieho podnetu pri jeho dlhodobom pôsobení, napr. oslabenie vnímania tikania hodín, či hluku premávky.
- Adaptácia podľa J. Piageta[4]
Adaptácia je rovnováha medzi pochodmi, ktorými sa jedinec prispôsobuje svojmu prostrediu (akomodácia), a procesmi, ktorými si prostredie prispôsobuje (asimilácia). Štruktúra napr. cicania podobne ako ostatné ranosenzomotorické štruktúry umožňuje dieťatu adaptáciu na situáciu. K tejto adaptácii dáva podnet stále opakovaná potreba sýtenia sa. Adaptácia vzniká koordináciou akomodácie a asimilácie. Opakovaním, avšak nie mechanickým, vzniká generalizácia a počiatky rozpoznania. Senzomotorická schéma je tak začiatkom vnímania.
Referencie
upraviť- ↑ a b c adaptácia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46-47.
- ↑ Adaptácia [online]. FILIT, [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.
- ↑ ARTIFICIAL LIFE GROUP. Základy evolučnej teórie [online]. PlaNet ALife (Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI TU Košice), [cit. 2012-12-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Adaptácia (piaget, j.) [online]. FILIT, [cit. 2012-12-05]. Dostupné online.