Advanced Composition Explorer

Advanced Composition Explorer, skrátene ACE, je americká vedecká družica, určená na štúdium chemického a izotopového zloženia hmoty pochádzajúcej zo slnečnej koróny, medziplanetárneho, lokálneho medzihviezdneho a medzigalaktického prostredia. Obieha Libračný bod L1 sústavy Zem-Slnko. Pre udržanie tejto pozície má dostatok paliva až do roku 2024.

ACE (Advanced Composition Explorer)
vedecká družica
Advanced Composition Explorer
PrevádzkovateľNASA
Johns Hopkins University
Hlavní dodávateliaJohns Hopkins University
Iné názvyExplorer 71
DružicaZeme
Dátum štartu28. august 1997
Nosná raketaDelta II 7920-8
KozmodrómCape Canaveral LC-17A
Trvanie misie27 rokov a 74 dní
COSPAR ID1997-045A
Webová stránkawww.srl.caltech.edu/ACE/
Hmotnosť596 kg
 
Znázornenie pozície družice ACE v libračnom bode L1

Základná konštrukcia vychádza z výskumnej družice Charge Composition Explorer vypustenej v rámci programu Active Magnetospheric Particle Tracer Explorer (AMPTE). Skladá sa z dvoch osembokých hranolov s rozmermi 1,6 metra naprieč a 1 meter na výšku. O dodávku elektrickej energie sa starajú štyri kremíkové solárne panely s výkonom 464 wattov (440 W po piatich rokoch prevádzky). Vďaka povahe misie, keď je družica natočená k Slnku pod stále rovnakým uhlom, môžu byť solárne panely fixné a celá konštrukcia sa tým zjednodušila. Stabilizácia je zabezpečená rotáciou okolo pozdĺžnej osi rýchlosťou 5 otáčok za minútu. Pre dosiahnutie presnej dráhy a jej následné udržanie bola družica vybavené pohonným systémom s celkom desiatimi tryskami. Štyri trysky sú umiestnené v osi a riadia rýchlosť v osi rotácie. Ďalších šesť trysiek je umiestnených v radiálnej rovine a ich úlohou je korigovanie rýchlosti v tejto rovine a zároveň udržiavanie rotácie telesa družice. Ako palivo slúži hydrazín a motory pracujú na princípe pretlakovej dodávky pohonných látok (Raketový motor na kvapalné pohonné látky#Pretlakový cyklus), kedy ako zdroj tlaku tlaku v systéme slúži stlačený dusík. Pri štarte bolo na palube 195 kg hydrazínu, čo podľa odhadov vystačí na udržanie pozície až do roku 2024. Prenos dát a riadiacich povelov je realizovaný prostredníctvom siete DSN. Družica je vybavená dvoma nezávislými komunikačnými systémami, pracujúcimi v pásme S a palubnou pamäťou s kapacitou dvoch Gb.

Prístrojové vybavenie

upraviť
 
Popis prístrojov
  • CRIS, Cosmic Ray Isotope Spectrometer je spektrometer, určený na monitorovanie izotopového zloženia kozmického žiarenia. Je schopný detegovať izotopy až do atómového čísla 30, teda izotopy všetkých prvkov od vodíka v po zinok.
  • ULEIS, Ultra-Low Energy Isotope Spectrometer meria tok iónov v rozmedzí od hélia až po nikel. Deteguje ióny od 20 keV až 10 MeV.
  • SEPIC, Solar Energetic Particle Ionic Charge Analyzer študoval energetické častice vychádzajúce zo Slnka. Prístroj je od roku 2008 nefunkčný.
  • SWIMS a SWICS, Solar Wind Ion Mass Spectrometer a Solar Wind Ion Composition Spectrometerhmotnostné spektrometre, každý zameraný na štúdium iného spektra častíc pochádzajúcich zo Slnka aj medzihviezdneho priestoru.
  • SIS, Solar Isotope Spectrometer je spektrometer, určený na meranie izotopového zloženia častíc pochádzajúcich zo Slnka. Dokáže zaznamenávať jadra hélia až niklu pri energiách od ~ 10 do ~ 100 MeV.
  • EPAM, Electron, Proton, and Alpha Monitor je komplex piatich prístrojov na meranie iónov a elektrónov v širokom pásme energií, elektróny do 40 keV a ióny do 50 keV.
  • SWEPAM, The Solar Wind Electron, Proton, and Alpha Monitor je prístroj pre skúmanie smeru a energie elektrónov, plazmy a iónov slnečného vetra.
  • MAG je magnetometer pre štúdium lokálnych medziplanetárnych magnetických polí.

Dáta z prístrojov EPAM, MAG, SIS a SWEPAM využíva aj organizácia NOAA pre predpovedanie vesmírneho počasia a monitorovanie anomálií v slnečnej aktivite.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť