Air Battalion Royal Engineers

Air Battalion Royal Engineers (v približnom preklade Letecký prápor Kráľovských ženistov) bol prvou leteckou jednotkou Britských ozbrojených síl. Z neho sa vyvinulo Royal Flying Corps a z toho neskôr dnešné Royal Air Force.

V roku 1911, nadväzujúc na tradíciu raných leteckých (aviatických) aktivít, Ministerstvo vojny vydalo inštrukcie pre balónovú sekciu, ktorá bola založená v roku 1888 a rozrástla sa až na veľkosť bataliónu na vytvorenie novej jednotky: Air Battalion Royal Engineers. Prápor bol zriadený rozkazom z 28. februára 1911 s účinnosťou od 1. apríla toho roku. Počiatočný stav tvorilo 14 dôstojníkov a 150 vojakov nižších hodností. Dôstojníci mali byť vyberaní zo všetkých zložiek v Kráľovských ženijných jednotkách.

Budúci piloti museli pred vstupom absolvovať súkromné letecké kurzy na získanie pilotného preukazu Kráľovského aeroklubu. Poplatok 75 libier im preplatili až po úspešnom absolvovaní kurzu.

Prápor sa skladal z dvoch jednotiek. Prvej, z ktorej neskôr vznikla 1. peruť RFC (dnešná 1. peruť RAF) vybavenej vzducholoďami velil skúsený priekopník lietania Edward Maitland, ktorý lietal na balónoch aj vzducholodiach. V roku 1908 preletel v balóne trasu z Anglicka do Ruska za 36 hodín. V roku 1913 uskutočnil prvý zoskok padákom zo vzducholode.

Druhej jednotke, neskoršej 2. peruti, vybavenej lietadlami, velil kapitán delostrelectva inžinier John Fulton. Fulton bol nadšeným zástancom lietania a zúčastnil sa aj prvej medzinárodnej leteckej šou v Remeši v roku 1909. Jeho pilotný preukaz z 15. novembra 1910 mal poradové číslo „27“.

V októbri 1911 Taliani použili lietadlo proti tureckým jednotkám pri Tripolise. Táto udalosť viedla k vytvoreniu britského podvýboru Ministerstva obrany pre posúdenie ďalších možností vojenského letectva. Odporúčalo sa vytvoriť samostatné vzdušné sily a tak sa z práporu začali podľa rozkazu z 12. apríla 1912 formovať Royal Flying Corps.