Alžbeta Mária Habsbursko-lotrinská

	Alžbeta Mária Habsburská
	; Alžbeta Mária Habsburská na fotografii z r. 1902 – 1903
Narodenie	2. september 1883; Viedeň, Rakúsko
Úmrtie	16. marec 1963 (79 rokov); Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Commons	Alžbeta Mária Habsbursko-lotrinská
	Biografický portál

Alžbeta Mária Habsburská (zvaná Erži), neskôr občianskym menom Elisabeth Petzneková (* 2. september 1883, Viedeň – † 16. marec 1963, Viedeň) bola rakúska arcivojvodkyňa z habsbursko-lotrinskej dynastie, jediná dcéra korunného princa Rudolfa a jeho manželky, belgickej princeznej Štefánie.

Život upraviť

Keď mala päť rokov, jej otec spáchal spolu s milenkou samovraždu, čo ju veľmi poznamenalo. Od tohto času žila na dvore starého otca, cisára Františka Jozefa I. a starej mamy Alžbety, ktorí si ju veľmi obľúbili. Už od detstva vynikala v učení, mala rada prírodné vedy, zemepis, ale aj hudbu a umenie vôbec. Ovládala niekoľko jazykov (angličtinu, maďarčinu, taliančinu a francúzštinu). Spočiatku vrelé vzťahy s jej matkou ochladli po tom, čo sa Štefánia druhý raz vydala.

Bola dvakrát vydatá. Jej prvým manželom bol gróf Otto Windischgräetz. Spolu mali štyri deti: Františka Jozefa, Arnošta Weridiana, Rudolfa a Štefániu. Počas spoločného života žili striedavo v Prahe, v Zákupoch a na zámku v Ploskoviciach. Do ich spoločného života zasiahli Ottove i jej mimomanželské vzťahy. Nezhody vyvrcholili manželovými snahami o odňatie detí. Alžbeta v snahe zabrániť Ottovi privlastniť si deti, požiadala o pomoc socialistického poslanca Leopolda Petzneka. Výsledkom návštevy bol nový vzťah. Napriek nesúhlasu cisára Karola s rozvodom, opustila manžela a s Leopoldom sa usadili v Schönau. V r. 1929 tento zámok predali a presťahovali sa na predmestie Viedne do vily Biedermaier. Alžbeta sa začala angažovať i politicky. Vstupom do socialistickej strany si vyslúžila prezývku „Červená vojvodkyňa“.

V tomto čase sa stupňovalo napätie medzi škandálmi opradenou Alžbetou a jej matkou. Prestali spolu komunikovať, v tridsiatych rokoch sa Štefánia dokonca pokúsila dostať dcéru pod súdnu kuratelu, čo sa jej nepodarilo. Nezhody, ba priam až nenávisť vyústili do vrcholného bodu, keď ju matka vydedila. Počas druhej svetovej vojny Leopolda zatkli a deportovali do koncentračného tábora Dachau. Tu sa v r. 1945 dočkal oslobodenia. Leopold sa stal jej druhým manželom v r. 1948. Až do jeho smrti v r. 1956 žili vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach.

Alžbeta sa zriekla všetkých dynastických nárokov pre seba i svoje deti. Po smrti v r. 1963 bola pochovaná do bezmenného hrobu na viedenskom cintoríne Hütteldorf. Pred svojou smrťou v závete odkázala rodinné zbierky obrazov a porcelánu viedenským múzeám.