Jozef Anton Habsbursko-lotrinský

	Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
	; rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín
Narodenie	9. marec 1776; Florencia
Úmrtie	13. január 1847 (70 rokov); Budín, Rakúske cisárstvo
Podpis
Odkazy
Commons	Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
	Biografický portál

Jozef Anton Ján Baptista Habsbursko-lotrinský (* 9. marec 1776, Florencia – † 13. január 1847, Budapešť vtedy Budín) bol rakúsky arcivojvoda a uhorský palatín. Jeho rodičmi boli rakúsky cisár a český kráľ a uhorský kráľ Leopold II. a Mária Ludovika Španielska.

Mladosť

Narodil sa ako deviate dieťa toskánskemu veľkovojvodovi Leopoldovi a Márii Ludoviky Španielskej. Mladosť prežil vo Florencii. Učil sa jazyky a dohovoril sa nemecky, taliansky, latinsky a francúzsky. Jeho učiteľmi boli gróf Fridrich Manfredini a F. A. Zeiller, ktorý ho učil právnemu odboru.^[1] Roku 1790, po tom, ako sa stal Jozefov otec cisárom sa rodina odsťahovala do Viedne.

Uhorský palatín

V roku 1795 sa stal, po smrti svojho staršieho brata Alexandra, uhorským miestodržiteľom a o rok neskôr bol uhorským snemom zvolený za palatína. Túto funkciu zastával pol storočia až do svojej smrti. Zaslúžil sa o hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V napoleonských vojnách sa trikrát stal vrchným veliteľom ozbrojeného odporu tamojšej šľachty. Roku 1840 prispel k prepusteniu opozičných vodcov Mikuláša Wesselényiho a Lajosa Kossutha.^[1]

Rozvoj krajiny

V roku 1802 podporil vznik uhorského národného múzea. Bol za založenie školy pre dôstojníkov, nazvanej Ludoviceum, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1835. Na výstavbu Uhorskej akadémie vied venoval 10 000 zlatých.^[1] Za jeho vlády bola roku 1827 v Uhorsku vybudovaná prvá železnica a roku 1830 založená Uhorská komerčná banka. V roku 1844 založil vo vtedajšej Pešti technickú univerzitu. Na svojich alcsutských statkoch mal veľmi dobre fungujúce hospodárstvo.

Na Budínskom hrade nechal postaviť hrobku, do ktorej boli do roku 1944 pochovávaní členovia Jozefovskej línie Habsbursko-Lotrinskej dynastie.^[2] V roku 1869 bol v Budapešti odhalený na jeho počesť pomník v nadživotnej veľkosti, ktorý je umiestnený na tamojšom, po ňom pomenovanom námestí. Zomrel v januári roku 1847 v Budíne a pochovaný bol v Budapešti.

Manželky a potomkovia

Portréty manželiek palatina Jozefa

Veľkoknažná Alexandra

Princezná Hermína

Princezná Mária Dorotea

1. manželka (1799) Alexandra Pavlovna Romanovová (* 1783 – † 1801)

Alexandra Pavlovna (* / † 1801)

2. manželka (1815) Hermína Anhaltská (* 1797 – † 1817)

Hermína Amália Mária (* 1817 – † 1842)
Štefan František Viktor (* 1817 – † 1867)

3. manželka (1819) Mária Dorotea Württemberská (* 1797 – † 1855)

Františka Mária Alžbeta (* / † 1820)
Alexander (* 1825 – † 1837)
Alžbeta Františka Mária (* 1831 – † 1903) ∞
- 1/ (1847) Ferdinand Karol Rakúsky-Este (* 1821 – † 1849), syn Františka IV.
- 2/ (1854) Karol Ferdinand Rakúsko-tešínsky (* 1818 – † 1874)
Jozef Karol Ľudovít (* 1833 – † 1905) ∞ (1864) Klotylda Sasko-kobursko-saalfeldská (* 1846 – † 1927)
Mária Henrieta (* 1836 – † 1902) ∞ (1853) belgický kráľ Leopold II. (* 1835 – † 1909)

Dielo

József nádor iratai (Spisypalatina Jozefa), 3 sv. (I. 1792-1804, II. 1805-1807, III. 1807-1809), vyd. Sándor Domanovszky, Budapest, 1925-1935, 769, 888, 959 str. (Fontes historiae Hungariae aevi Recentoris).