Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur, (* 21. september 1640, Saint-Germain-en-Laye, Francúzske kráľovstvo – † 9. jún 1701, Saint-Cloud) bol mladší brat kráľa Ľudovíta XIV., zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans.

Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky
francúzsky princ, zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans
francúzsky princ, zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans
Narodenie21. september 1640
Saint-Germain-en-Laye, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie9. jún 1701 (60 rokov)
Saint-Cloud, Francúzske kráľovstvo
PodpisFilip I. Orleánsky, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Filip I. Orleánsky

Životopis

upraviť

Filip sa narodil ako druhorodený syn kráľa Ľudovíta XIII. z rodu Bourbonovcov a jeho manželky Anny Rakúskej z rodu španielskych Habsburgovcov. Ako dieťa mal titul vojvodu z Anjou. Po otcovej smrti v roku 1643 a bratovej korunovácii sa stal následníkom trónu a bol nazývaný Grand Dauphin (tento titul mal v rokoch 16431661). Pri dvore bol v tej dobe známy aj ako Malý Monsieur, aby sa odlíšil od svojho strýka Gastona, prezývaného Veľký Monsieur. Po Gastonovej smrti v roku 1660 získal jeho údelné panstvo, vojvodstvo orleánske, a bol známy ako Monsieur, alebo vojvoda orleánsky[1].

Filip bol od začiatku považovaný za veľmi zvláštnu, originálnu a svojbytnú osobnosť. Už ako malé dieťa si veľmi potrpel na vkusné a elegantné oblečenie, rád sa krášlil, líčil a pudroval a postupne z neho vyrastal až nápadne jemný a zženštilý chlapec. Povahovo i výzorom bol pravým opakom svojho staršieho brata. V niečom si ale boli bratia veľmi blízki – obaja boli veľmi bystrí, inteligentní a obaja milovali umenie. Keď v roku 1658 Ľudovít vážne ochorel, začal sa Filip na príkaz svojej matky a kardinála Mazarina intenzívne vzdelávať a pripravovať na prevzatie trónu. Na krátky čas sa stal pri dvore najdôležitejšou osobou a každý sa snažil získať jeho priazeň[2]. Ľudovít sa ale nakoniec uzdravil a Filip sa opäť ocitol v jeho tieni.

Veľa ľudom pri dvore sa ale uľavilo, pretože len málokto si vedel Filipa predstaviť ako kráľa Francúzska. Bol tu známy svojou neviazanosťou, roztopašnosťou a tiež dával úplne otvorene najavo svoju homosexualitu[3][4]. Filip tiež viedol veľmi nákladný život – rovnako ako ostatní dvorania sa s veľkým zaujatím venoval hazardným kartovým hrám.

Mecenáš

upraviť

Filip Orléansky bol veľký milovník umenia a mecenáš mnohých významných osobností z radov maliarov, sochárov, spisovateľov a hudobníkov. Práve Filip bol prvým mecenášom Molièra a jeho divadelnej spoločnosti. Vďaka jeho podpore sa Molière mohol stretnúť s kráľom, ktorý potom náležite odmenil jeho mimoriadny talent. Filip tiež vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.

Na svojom zámku Saint-Cloud žil v nádhere a prepychu a prevádzka tohto jeho okázalého súkromného dvora zhltla nemalé finančné prostriedky. Filip tak neustále žiadal svojho brata o zvýšenie apanáže a pridelenie ďalších lén, z ktorých by získal finančné prostriedky. Po čase však už Ľudovít ďalšie jeho žiadosti rezolútne odmietal.

Vojvodca

upraviť

Napriek svojej jemnej povahe a slabšej telesnej konštitúcii sa Filip prejavil ako veľký vojenský talent a súčasníkov prekvapil svojou odvahou v boji. V rokoch 1672 – 1677 sa zúčastnil vojny medzi Francúzskom a Holandskom a dosiahol v nej niekoľko víťazstiev (napr. v bitkách pri Peene a Nordpeene v roku 1677, kedy porazil Viliama III. princa Oranžského). Po svojom príjazde do Francúzska bol Filip ľudom búrlivo privítaný a oslavovaný. Ľudovít XIV. ale natoľko žiarlil na bratove úspechy, že ho z velenia armády odvolal. Tento čin bol do určitej miery pochopiteľný – mal stále v živej pamäti povstanie Frondy a zradu svojho strýka Gastona, ktorý svojimi intrigami strpčoval dlhé roky život Ľudovítovi XIII. a potom i jemu samotnému. Ľudovít XIV. sa snažil nedopustiť niečo podobné a držal svojho brata zámerne čo najďalej od moci. Filip pochopil, bratovi sa podvolil a politicky sa stiahol do ústrania. Začal sa znovu venovať svetu umenia a najmä sa stal uznávaným odborníkom na dvorskú etiketu a francúzsky dvorský ceremoniál.

Filip bol nositeľom nasledujúcich šľachtických titulov a oslovení: Monsieur, syn Francúzska[5], vojvoda z Anjou (do roku 1668), vojvoda orleánsky (tento titul získal po smrti svojho strýka Gastona v roku 1660), vojvoda zo Chartres, z Valois, z Nemours, z Montpensier, zo Châtellerault, zo Saint-Fargea, z Beaupréa, pair de France.
Ďalej: Dauphin d'Auvergne, princ z Dombes, princ z Joinville, gróf z Dourdan a Romorantin, gróf z Mortain, gróf z Bar-sur-Seine, vikomt z Auge a Domfront, markíz z Coucy a Folembray, markíz z Mézières, barón z Beaujolais, pán z Montargis a rytier z l'Ordre du Saint-Esprit.

Manželstvá a deti

upraviť

Z manželstva uzavretého v roku 1661 s anglickou princeznou Henriettou Annou Stuartovou (* 1644 – † 1670) mal tri deti:

V manželstve uzavretom v roku 1671 s falckou princeznou Alžbetou Šarlotou (* 1652 – † 1722) mal tiež tri deti:

Genealógia

upraviť
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Vendômský
 
 
 
 
 
 
 
Antoine de Bourbon
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Françoise d'Alençon
 
 
 
 
 
 
 
Henrich IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich II.
 
 
 
 
 
 
 
Jana III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margita Navarrská
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Cosimo I. Medicejský
 
 
 
 
 
 
 
Francesco I. de Medici
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleanóra z Toleda
 
 
 
 
 
 
 
Mária Medicejská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I.
 
 
 
 
 
 
 
Jana Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol V.
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I.
 
 
 
 
 
 
 
Karol II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 

Referencie

upraviť
  1. Barker, p 15
  2. Barker, p 52
  3. Van der Cruysse: Madame sein ist ein ellendes Handwerck. S. 153 ff.
  4. Die Memoiren des Herzogs von Saint-Simon. Ullstein, Frankfurt-M. 1977, ISBN 3-550-07360-7, Bd. 1, S. 285
  5. http://www.heraldica.org/topics/france/frroyal.htm

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip I. Orléanský na českej Wikipédii.