Alexej Stepanovič Chomiakov

Alexej Stepanovič Chomiakov (rus. Алексей Степанович Хомяков; * 13. máj 1804, Moskva, Rusko – † 5. október 1860, Ivanovskoje) bol ruský filozof, jeden zo zakladateľov slavianofilstva.[1]

Alexej Stepanovič Chomiakov
ruský filozof
ruský filozof
Narodenie13. máj 1804
Moskva, Rusko
Úmrtie5. október 1860 (56 rokov)
Ivanovskoje, Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexej Stepanovič Chomiakov

V myslení sa snažil o syntézu východných cirkevných otcov so západnou filozofiou, hlavne s nemeckou klasickou filozofiou (Herder, Schelling a Hegel) a francúzskymi tradicionalistami (de Maistre, Chateaubriand, pričom jeho cieľom bolo vytvoriť autentický ruský spôsob myslenia, nepoškvrnený západnou prehnanou racionalitou, ktorý jediný môže plne konvenovať s pravoslávnou tradíciou.

Pre celistvé poznávanie sveta je podľa neho potrebné i ne-racionálne poznanie, ktoré označuje ako mystické a vidí ho v kresťanskej viere. V tomto momente je dôležitý aspekt vôle – chcená otvorenosť poznaniu skrze vieru, čim vlastne položil vieru ako podstatný gnozeologický základ myslenia a filozofie.

Dejiny sa neriadia materiálnymi danosťami, ale súhrnom vôlí všetkých ľudí. Základným faktorom vývoja dejín je náboženstvo, ktoré je základom celej kultúry. Každé z náboženstiev ovplyvňuje dejiny iným spôsobom.

Hlásal návrat harmónie do ruských dejín – aplikáciou idey sobornosti prekonať „petrohradské obdobie dejín“, zrušiť reformy Petra Veľkého a vrátiť sa k Moskve.

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra

upraviť
  • CHOMJAKOV, Aleksej Stepanovič. Jedna církev. Preklad Petra Otýpková, Pavel Ambros. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2006. 78 s. (Studie; zv. 20.) ISBN 80-86715-61-2.
  • JAKOVENKO, Boris Valentinovič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Ferdinand Pelikán. Praha : Slovanský ústav, 1939. 562 s. (Rukověti Slovanského ústavu v Praze; zv. IV.) S. 129 – 131.
  • LOSSKIJ, Nikolaj Onufrijevič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Alan Černohous. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2004. 663 s. (Studie; zv. 17.) ISBN 80-86715-26-4. S. 44 – 67.

Iné projekty

upraviť