Amilcare Ponchielli
Amilcare Ponchielli (* 31. august 1834, Paderno Ponchielli, Taliansko – † 17. január 1886, Miláno) bol taliansky operný skladateľ.
| Amilcare Ponchielli | |
 taliansky operný skladateľ | |
| Narodenie | 31. august 1834 Paderno Ponchielli, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 17. január 1886 (51 rokov) Miláno, Taliansko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Amilcare Ponchielli (plné texty diel autora) |
| Commons |  Amilcare Ponchielli |
Životopis upraviť
Narodil sa v obci Paderno Fasolaro v blízkosti Cremony, ktorá teraz nesie na jeho počesť názov Paderno Ponchielli. Bol synom vidieckeho učiteľa a organistu. Ako deväťročný získal štipendium k štúdiu hudby na konzervatóriu v Miláne.
Vo veku desať rokov napísal svoju prvú symfóniu a v čase štúdia na konzervatóriu aj svoju prvú operu „Il sindaco babbeo“. V roku 1856 sa v Cremone konalo prvé verejné prevedenie opery „I promessi sposi“, ale prebehlo bez väčšieho ohlasu, celkom ignorované tlačou. S veľkým úspechom bola opera uvedená až o mnoho rokov neskôr v Miláne (1872). V Cremone však získal nadšeného priaznivca a sponzora, sedlára Bortola Piatti, ktorý privolil, že bude financovať prevedenie ďalšej Ponchielliho opery „Bertrando dal Bormio“ v Turíne. Predstavenie sa však nerealizovalo, pretože impresario divadla utiekol aj s peniazmi.
Počiatočné roky jeho umeleckej dráhy boli poznamenané obdobnými sklamaniami. V roku 1865 vyhral konkurz na miesto profesora kompozície na milánskom konzervatóriu, ale vplyvná grófka Maffei na jeho miesto dosadila v tom čase úspešného dirigenta Franca Faccio. Ponchieli sa živil ako dirigent malých orchestrov v Piacenze a v Cremone. Až úspech obnovenej premiéry opery „I promessi sposi“ mu otvoril dvere k nakladateľovi Ricordimu a s jeho príhovorom aj na milánske konzervatórium a hlavne do divadla Teatro alla Scala. Uviedol tu úspešný balet „Le due gemelle“ (1873) a Ricordi u neho objednal operu „I Lituani“ na libreto Antonia Ghislanzoni.
Ponchielli sa oženil, jeho manželkou sa stala speváčka Teresa Brambilla, vnučka speváčky s tým istým menom, ktorá sa stala známou vo Verdiho operách. Jeho opera „I promessi sposi“ pokračovala vo víťaznom ťažení Európou, preložili ju do nemčiny aj do angličtiny. Teatro alla Scala však k jeho operám malo odmietavý postoj. S veľkými obavami očakával, ako sa milánske publikum zachová k jeho prvej opere pripravenej pre túto scénu a obavy sa znásobili, keď sa dirigentom predstavenia stal jeho dlhoročný konkurent Franco Faccio. Opera „I Lituani“ však mala jednoznačný úspech a vzhľadom na to, že Verdi sa na niekoľko rokov odmlčal, stal sa Ponchielli vedúcou opernou osobnosťou Talianska.
V tom čase vznikol aj projekt opery Gioconda, ktorá sa stala Ponchielliho najúspešnejším dielom. Ricordi určil, aby sa libretistom stal Arrigo Boito, ktorý práve v Scale utrpel zdrvujúce fiasko s vlastnou operou Mefisto. Boito zvolil drámu Victora Huga „Angelo, tyran Padovský“, ktorú už raz zhudobnil Saverio Mercadante (Opera „Il Giuramento“, 1837). Možno preto, že Boito bol ešte zdrvený neúspechom Mefista, napísal libreto nie pod svojim menom, ale pod ľahko čitateľným pseudonymom Tobia Gorrio. Ani Ponchielli neveril, že spoločné dielo bude úspešné. Neustále sa sťažoval, že libreto nie je podľa jeho vkusu a navyše Boito ani Ricordi nevenovali jeho sťažnostiam a návrhom pozornosť. Opera však bola veľmi úspešná. Uviedol ju znova dirigent Franco Faccio, pri premiére mala cez dvadsať opôn a čoskoro ju uviedli divadlá po celej Európe.
Ďalšie Ponchielliho opery „Il figliuol prodigo“ (1880) a „Marion Delorme“ (1885) mali síce pri premiére úspech, ale čoskoro zmizli z repertoáru a dnes sa pripomínajú len veľmi sporadicky. Posledná opera „I Mori di Valenza“ zostala nedokončená.
V roku 1881 bol Ponchielli vymenovaný maestrem di cappella katedrály v Bergame. Okrem toho sa v tom istom roku konečne stal profesorom kompozície na milánskom konzervatóriu. Jeho študentmi boli okrem iného aj Giacomo Puccini a Pietro Mascagni.
Zomrel v Miláne 17. januára 1886a je pochovaný na cintoríne Cimitero Monumentale.
Dielo upraviť
Ponchielli je dnes známy ako operný skladateľ najmä vďaka svojej najslávnejšej opere „La Gioconda“. Okrem toho však skomponoval aj operetu, dva balety a mnoho inštrumentálnej a komornej hudby.
Prehľad opier upraviť
- Il sindaco babbeo (1851 Miláno)
- I promessi sposi (1856 Cremona)
- Bertrando dal Bormio (1858; nerealizované)
- La savoiarda (1861 Cremona)
- Roderico re dei goti (1863 Piacenza)
- La vergine di Kermo (1860 Cremona)
- Il parlatore eterno (1873 Lecco)
- I lituani (1874 Miláno)
- I lituani (revidovaná verzia, 1875 Miláno)
- La Gioconda (1876 Miláno)
- I promessi sposi (revidovaná verzia, 1876 Miláno)
- Lina (prepracovaná verzia opery La savoiarda, 1877 Miláno)
- Il figliuol prodigo (1880 Miláno)
- Marion Delorme (1885 Miláno)
- I Mori di Valenza (nedokončená, uvedená 17.3.1914 v Monte Carle, dokončil Arturo Cadore)
Externé odkazy upraviť
- List of operas with further details (po anglicky)
- Ukážky hudby, životopis (po anglicky)
- Portrét (po anglicky)