Anamorfóza (kartografia)
Anamorfóza je metóda používaná v tematickej kartografii. Ide o premenu geometrickej kostry mapy, ktorá má za cieľ výraznejšie vyjadrenie jej tematického obsahu.[1] Produktom je anamorfovaná mapa. Anamorfózou mapy sa stráca presný polohopis; ten je príslušne upravený tak, aby:
- Mapa bola lepšie čitateľná,
- Bola zvýšená atraktivita mapy alebo
- Bol uvoľnený priestor pre znázornenie iných dát.
Angličtina používa na označenie anamorfovanej mapy termín cartogram, ktorý preto netreba spájať s termínom kartogram používaným v slovenčine (angl. choropleth map).
Anamorfované mapy môžeme deliť podľa toho, či transformácia prebehla rovnomerne na celom povrchu mapy (vtedy ide o plošné anamorfózy), alebo či transformácia vychádza z určitého centra (radiálna anamorfóza). Radiálne anamorfózy delíme na matematické (deformácia je výsledkom matematickej projekcie) a geografické (deformácia vychádza z povahy zobrazovaného javu, napr. doba prepravy). Plošné anamorfózy delíme podľa kritérií priestorovej spojitosti, zachovania priestorových vzťahov (topológie) a zachovania tvaru zobrazovaných celkov.[2]
Radiálne anamorfózy
upraviťMatematické radiálne anamorfózy sú koncentricky zostrojené zobrazenia, ktoré menia mierku mapy. Často využívajú logaritmické alebo hyperbolické funkcie, tieto anamorfózy môžeme prirovnať k lupe alebo k objektívu rybie oko. Využitie radiálnych anamorfóz je pomerne obmedzené, poslúžiť môžu na prehľadnejšie zobrazenie koncentrovaných javov.
Geografické radiálne anamorfózy deformujú priestor na základe určitej metriky, môže ísť o čas, cenu dopravy či iný ukazovateľ. Sú dobre využiteľné pri hodnotení dopravnej dostupnosti, previazanosti centra so zázemím, či na vymedzovanie regiónov. [2]
-
Priestorovo verný plán trás a staníc londýnskeho metra
-
Geografická radiálna anamorfóza - stanice sú preskupené na základe časovej vzdialenosti od letiska Heathrow
-
Centrom tejto radiálnej anamorfózy je stanica High Barnet. Koncentrické kruhy vyjadrujú časový odstup od centrálneho bodu.
Plošné anamorfózy
upraviťSpojité plošné anamorfózy matematicky transformujú klasické kartografické zobrazenie pričom zachovávajú pôvodnú náväznosť regiónov (preto spojité). Dochádza ale k výraznému tvarovému skresleniu, ktoré sťažuje identifikáciu regiónov. Ide o najstaršie a v súčasnosti najpoužívanejšie anamorfózy, prvý algoritmus navrhol v roku 1970 Waldo R. Tobler[3]. Najefektívnejším je Gastner-Newmanov algoritmus[4], ktorý využíva voľne dostupný nástroj ScapeToad.[5]
Projektorová metóda zmenšuje jednotlivé regióny tak, aby ich relatívna veľkosť zodpovedala rozloženiu mapovaného javu. Zachováva sa tak tvar priestorových jednotiek, avšak dochádza k porušenie ich náväznosti, ide preto o nespojitú anamorfózu.
Dorlingove anamorfózy nahrádzajú presný tvar regiónov kruhmi, ktoré sú rozmiestnené tak, aby čo najpresnejšie imitovali susedstvo oblastí. Metódu vyvinul Danny Dorling v roku 1996.[6]
Obdĺžnikové anamorfózy vychádzajú z delenia plochy na obdĺžnikové segmenty. Ide o spojitú anamorfózu - zachovávajú sa vzťahy susedstva, tvar je ale výrazne pozmenený. Metóda sa objavila už v 30. rokoch 20. storočia (autorom bol Erwin Raisz)[7], v súčasnosti nadobudla aj algoritmickú verziu[8].
Algoritmy
upraviťRok | Autor | Názov algoritmu | Typ anamorfózy | zachovanie tvaru |
---|---|---|---|---|
1973 | Tobler | Rubber map method | plošná spojitá | čiastočné |
1976 | Olson | Projector method | plošná nespojitá | anie |
1978 | Kadmon, Shlomi | Polyfocal projection | radiálna geografická | |
1984 | Selvin et al. | DEMP (Radial Expansion) method | plošná spojitá | čiastočné |
1985 | Dougenik et al. | Rubber Sheet Distortion method | plošná spojitá | čiastočné |
1986 | Tobler | Pseudo-Cartogram method | plošná spojitá | čiastočné |
1987 | Snyder | Magnifying glass azimuthal map projections | radiálna geografická | |
1989 | Cauvin et al. | Piezopleth maps | plošná spojitá | čiastočné |
1990 | Torguson | Interactive polygon zipping method | plošná spojitá | čiastočné |
1990 | Dorling | Cellular Automata Machine method | plošná spojitá | čiastočné |
1993 | Gusein-Zade, Tikuniev | Line Integral method | plošná spojitá | čiastočné |
1996 | Dorling | Circular cartogram | plošná nespojitá | nie (kruhy) |
1997 | Sarkar, Brown | Graphical fisheye wiews | radiálna geografická | |
1997 | Edelsbrunner, Waupotitsch | Combinatorial-based approach | plošná spojitá | čiastočné |
1998 | Kocmoud, House | Constraint-based approach | plošná spojitá | čiastočné |
2003 | Keim, nierth, Panse | Cartodraw | plošná spojitá | čiastočné |
2003 | Keim, nierth, Panse | HistoScale | plošná spojitá | čiastočné |
2004 | Gastner, Newman | Diffusion-based method | plošná spojitá | čiastočné |
2004 | Sluga | Lastna tehnika za izdelavo anamorfoz | plošná spojitá | čiastočné |
2004 | Helimann, Keim et al. | RecMap | plošná spojitá | nie (štvoruholníky) |
2005 | Keim, nierth, Panse | Medial-axis-based cartograms | plošná spojitá | čiastočné |
2007 | van Kreveld, Speckmann | Rectangular Cartogram | plošná spojitá | nie (štvoruholníky) |
Literatúra
upraviť- Campbell, John. Map Use and Analysis. New York: McGraw-Hill, 2001.
- Dorling, Daniel. "Area cartograms: Their use and creation." "Concepts and Techniques in Modern Geography series no. 59." Norwich: University of East Anglia, 1996.
- Gastner, Michael T. and Mark E. J. Newman, "Diffusion-based method for producing density-equalizing maps." Proceedings of the National Academy of Sciences 101 (2004): 7499–7504.
- Gillard, Quentin. "Places in the News: The Use of Cartograms in Introductory Geography Courses." Journal of Geography. 78 (1979): 114-115.
- Hennig, Benjamin D. "Rediscovering the World: Map Transformations of Human and Physical Space." Berlin, Heidelberg: Springer, 2013.
- House, Donald H. and Christopher Kocmoud, "Continuous Cartogram Construction." Proceedings of the IEEE Conference on Visualization 1998
- Tobler, Waldo. "Thirty-Five Years of Computer Cartograms." Annals of the Association of American Geographers. 94 (2004): 58-73 Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine.
- Vescovo, Victor. "The Atlas of World Statistics." Dallas: Caladan Press, 2005.
Referencie
upraviť- ↑ ČERBA, O. Anamorfované mapy [PDF]. Přednáška z předmětu Tematická kartografie. Plzeň: Západočeská univerzita, 19. 12. 2006. Dostupné z WWW: PDF Archivované 2010-01-20 na Wayback Machine
- ↑ a b ONDREJKA, Peter. Anamorfóza mapy a její možné využití pro vizualizaci dat z voleb [online]. 2011 [cit. 2013-01-23]. Bakalářská práce. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta. Vedoucí práce Tomáš Řezník. Dostupné z: PDF.
- ↑ http://www.geog.ucsb.edu/~tobler/publications/pdf_docs/inprog/Thirtyfiveyears.pdf Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine Tobler, Waldo. "Thirty-Five Years of Computer Cartograms." Annals of the Association of American Geographers. 94 (2004): 58-73
- ↑ Gastner, Michael T. and Mark E. J. Newman, "Diffusion-based method for producing density-equalizing maps." Proceedings of the National Academy of Sciences 101 (2004): 7499–7504
- ↑ http://scapetoad.choros.ch/
- ↑ * Dorling, Daniel. "Area cartograms: Their use and creation." "Concepts and Techniques in Modern Geography series no. 59." Norwich: University of East Anglia, 1996.
- ↑ http://www.gislounge.com/area-cartograms-explored/
- ↑ http://www.win.tue.nl/~speckman/Cartograms/SoccerCarto.html