Andromenes z Korintu
Andromenes alebo Andromenés (starogr. Ἀνδρομένης – Andromenes, iný prepis:Andromenés) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 304 pred Kr.[1][2][3]
Andromenes z Korintu si na 119. olympijských hrách vybojoval víťazstvo v behu na jedno stadion.[1][2][3] Beh na vzdialenosť jedného stadia sa v Olympii zaviedol už na počiatku hier, t. j. v roku 776 pred Kr.[2][4][5] a bol hlavným pretekom aj po zavedení ďalších súťažných disciplín. Menom víťaza tohto preteku sa označovala celá olympiáda.[6]
Staroveký historik Eusebios z Kaisareie vo svojom zozname olympijských víťazov uvádza, že Andromenes sa v tejto disciplíne presadil aj v roku 308 pred Kr.[2] (Eusebios vo vyhotovovaní tohto zoznamu čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[7]), ale podľa staršieho písomného zdroja od historika Diodora, tento olympijský triumf dosiahol v tom roku Apollónides z Tegey.[8]
Andromenovo olympijské víťazstvo z roku 304 pred Kr. zaznamenal aj historik Diodoros, aby tak datoval rok, v ktorom macedónsky panovník Démétrios I. obliehal Rodos.[1][9] Obyvatelia Rodu útok macedónskeho kráľa Demétria I. úspešne odrazili a na pamiatku tohto víťazstva postavili v roku 290 pred Kr. na vstupe do prístavu Rodos sochu boha Slnka Hélia,[10] známu ako Rodoský kolos, dielo považované za div sveta. Toto veľkolepé dielo zhotovil umelec Chares z Lindosu, ktorý na ňu s hrdosťou napísal: „Kolos, na ktorý sa pozeráš, je vysoký osemdesiat lakťov a vytvoril ju Chares, rodák z Lindu.“[11]
Referencie a bibliografia
upraviť- ↑ a b c Diodoros, Bibliotheca historia, 20,91.
- ↑ a b c d Eusebios, Kronika 2,193.[1]
- ↑ a b Sextus Julius Africanus, Martin Wallraff, William Adler, Chronographiae: The Extant Fragments, str. 209
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 377.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 20,37.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 24.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 136.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 137.