Anoubión (starogr. Ἀνουβίων) bol staroveký športovec.[1]

Anoubión z Egypta bol víťaz olympiády v neznámej disciplíne. Pripomína to vyrytý fragmetálny starogrécky nápis (graffiti) na stene Memnonionu v Abydose, ktorý tam zanechal pútnik na prelome 3. a 4. storočia:

τὸν παντα[λ]ηθ[ῆ καὶ ὀνει]ρ[ο]δ[ότ]η[ν]
κ[α]ὶ χρη[σ]μοδότ[ην] κ[α]ὶ ἄψευστον κα[ὶ] δι’ [ὅ]λης οἰκουμένη[ς] μ[α]ρτυρ[ο]ύμενον οὐράνιον θεὸν [Βησᾶν]·
μηδεὶς ἀ[π]αλι[ψάτ]ω 1τὸ προσκύν[η]μα Ἡρακλείου λεγομέν[ου] Ταλῖτος ἐμπόρου
παρὰ τῷ σωτῆρι [θ]εῷ Β[η]σᾷ καὶ τῆς συμβίου μου Ἡρακλείας καὶ τῶν [τέ]κνων μου
Ἀνουβίωνος ὀλυμπιονίκου καὶ Ὠρίωνος
καὶ Τάλητος καὶ Κολλούθου γλυκυτάτου καὶ Βησ[ο]ῦτος.
preklad: My Chrésmodotas a Afeustos a otroci, ktorí (s nami) bývajú
svedčíme o bohovi nebies, Besovi!
Nech ho nikto nevyháňa! Akt uctievania Hérakleida ...obchodníka
spasenie boha Besa a ...mojej manželky Hérakleie a mojich synov
Anoubióna olympionika a Orióna
a Taléta a Kolloutha najsladšieho... a Bésouta

::- text v starogréčtine[2][3][4] Hranaté zátvorky v starogréckom nápise znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[5]

Pôvodný zádušný chrám Sethiho I. v Abydose, Grékom známy ako Memnonion, slúžil ako chrám boha Serapida a neskôr ako orákulum boha Besa.[6]

Anoubión, syn Hérakleida, bol zrejme len polovičným Grékom. Jeho meno i mená jeho rodinných príslušníkov sú totiž čiastočne grécke i egyptské. Boh gréckeho orákula, či už sa volal Serapis alebo Bes, zostal až do konca predmetom uctievania iba grécko-rímskeho obyvateľstva alebo tých Egypťanov, ktorí si priali byť považovaní za Grékov.[3] Ľudia, ktorí sa vydali na púť do Abydosu, spali niekde v blízkosti posvätného okrsku, aby tak dostávali sny od boha. Možno tu bolo aj „hovoriace“ orákulum, aké existovalo v iných vešteckých svätyniach v neskoroantickom svete. Kňaz vyslovoval slová boha z nejakého tajného miesta. Miestnosť pre kňaza v skutočnosti existuje aj tu, a to hneď za veľkou stenou s nápismi (s graffiti). Ale ako sa tento hlas a kňazský podnik zapojený do jeho propagácie zmenil v rímskom období zo Sarapisa na Besa, nie je jasné. Samotný Bes je zobrazený na nespočetných terakotách, amuletoch, kamenných stélach a dokonca aj na rituálnych príručkách z rímskeho obdobia, ako ochranca domácnosti, hlavne matiek a detí.[7]

Taliansky historik Luigi Moretti nezaradil Anoubióna do svojho zoznamu olympijských víťazov, pretože sa okrem olympiády v élidskej Pise (Pisa alebo Pisatis bola oblasť v Elide, kde sa nachádzala Olympia[8]), konali olympiády (na počesť boha Dia) aj na iných miestach starovekého sveta (napr. v Smyrne alebo Aténach[9]).[1]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 148.
  2. Inscriptiones Egypt, Nubia and Cyrenaïca: Egypt and Nubia, Graffites d'Abydos 500 [1]
  3. a b Society of Biblical Archæology. Proceedings of the Society of Biblical Archaeology. London : The Society, 1888. S. 386.
  4. Society of Biblical Archæology. Proceedings of the Society of Biblical Archaeology. London : The Society, 1889. S. 319.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
  6. Christina Riggs. The Oxford Handbook of Roman Egypt. Oxford : OUP Oxford, 1888. ISBN 978-01-9162-633-3. S. 702.
  7. Richard Valantasis. Religions of Late Antiquity in Practice. Princeton : Princeton University Press, 2018. ISBN 978-06-9118-816-4. S. 476.
  8. ARSP. Beiheft. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1990. ISBN 978-35-15056-13-7. S. 233.
  9. Sviatoslav Dmitriev. City Government in Hellenistic and Roman Asia Minor. Oxford : Oxford University Press, 2005. ISBN 978-01-9517-042-9. S. 263.

Pozri aj upraviť