Antaios (starogr. Ἀνταῖος) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1][2]

Antaios, grécky sochár (bronziar) neznámeho pôvodu,[3] patril podľa Plínia medzi umelcov činných v období 156. olympiády (156153 pred Kr.), t. j. v druhej polovici 2. stor. pred Kr.[4]

Plínius uvádza, že po 121. olympiáde (296293 pred Kr.) sa odlievať z bronzu „prestalo“ a po 156. olympiáde opäť toto umenie ožilo. Títo umelci vraj už nedosiahli niekdajšiu úroveň, ale aj napriek tomu vytvorili mnoho diel veľkej umeleckej hodnoty.[5] Impulz, ktorý grécke sochárstvo dostalo, zrejme vyšiel z Ríma, pretože práve v období, ktoré označil Plínius, teda okolo roku 150 pred Kr., získalo grécke umenie na Tibere domovské práva. V tom čase, pokiaľ je známe, Metellus Achaicus povolal do Ríma prvého gréckeho architekta Hermodóra.[6]

V tomto období, označeného ako helenistické baroko (mnohí zrejme tvorili v klasicistickom štýle[2]), bolo zhotovených mnoho sôch, hlavne bronzových.[7]

Referencie a bibliografia

upraviť
  1. Roderich König, Gerhard Winkler. Metallurgie. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-30-5006-207-5. S. 45.
  2. a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antaios 2 [1]
  3. Roderich König, Gerhard Winkler. Metallurgie. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-30-5006-207-5. S. 152.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 34, 52. [2]
  5. James I. Porter. Classical Pasts: The Classical Traditions of Greece and Rome. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-539-5. S. 127.
  6. P. Albert Kuhn. Geschichte der Plastik. Nordersted : BoD – Books on Demand, 2022. ISBN 978-33-6827-837-3. S. 250.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 393.