Anyté z Tegey

Anyté (starogr. Ἀνύτη) bola grécka poetka v 3. storočí pred Kr.

Anyté, grécka poetka z arkádskej Tegey, tvorila na začiatku 3. storočia pred Kr. Od starovekých autorov sa o jej živote nezachovali žiadne správy, je ale známy legendárny príbeh z ozolskej Lokrydy zaznamenaný Pausaniom, v ktorom je Anyté uvedená: „Z chrámu Asklépia zostali len trosky, kedysi ju postavil domáci človek Falysios. Tomuto mužovi totiž poslal boh v Epidaure poetku Anytu s popísanou tabuľkou, ktorá sa žene zjavila vo sne, vzápätí sa však premenila na skutočnosť. Falysia trápila očná choroba a mnoho nechýbalo, aby oslepol úplne. Žena teda našla vo svojich rukách popísanú tabuľku, preplavila sa do Naupaktu a vyzvala Falysia, aby sňal pečať a prečítal, čo je tam napísané. Jemu sa síce zdalo nemožné uvidieť nápis v takom stave očí, ale veril, že je to nejaký užitočný dar od Asklépia, a sňal pečať: pozrel na vosk, uzdravil sa a daroval Anyte to, čo bolo napísané na tabuľke, totiž dvetisíc zlatých statérov.“

Anyté bola jedna z prvých, ktorá skladala pastierske básne (idylického obsahu, bukoliky) o divokej prírode. Zachovalo sa od nej 21 epigramov, väčšinou náhrobných, medzi ktorými sú i prvé epigramy o zvieratách.

Napr. epigram na hrobe kohúta:

Οὐκέτι μ᾿ ὡς τὸ πάρος πυκιναῖς πτερύγεσσιν ἐρέσσων ὄρσεις ἐξ εὐνῆς ὄρθριος ἐγρόμενος, ἦ γάρ σ᾿ ὑπνώοντα σίνις λαθρηδὸν ἐπελθών ἔκτεινεν λαιμῷ ῥίμφα καθεὶς ὄνυχα.

preklad: Nebudeš ma už nikdy zavčas rána burcovať z lôžka stálym trepaním krídel, ako si to robieval prv, lebo keď si sám spal, tajne sa priblížil zlodej, stisol ti hrdlo a hneď ti spôsobil smrť.

- text v starogréčtine