Epigram

lyrický literárny žáner

Epigram (starogr. ἐπίγραμμα – epigramma, dosl. nápis)[1] je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou. V antike to bol druh nápisu, ktorý dnes nazývame epitaf.[1]

Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne básne: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.

Antický epigram bol vlastne nápis na chráme, náhrobku, obetnom dare a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu atď., darcu, prenášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala próza, neskôr elegické distichon. V rímskej literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman Martialis napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.

EpigramaticiUpraviť

Antickí:

Slovenskí:

Českí:

PríkladyUpraviť

Napis na pomníku filozofa
V myslení som bol esom.
Myslel som. Preto nie som.
– Ľubomír Feldek[2]
Úraz
Šéfa uraz
A máš úraz!
– Tomáš Janovic[3]

ReferencieUpraviť

  1. a b Žilka, Tibor, „Epigram“, Hyperlexikón literárnovedných pojmov, Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV 
  2. Janovic, Tomáš (1989), „Malý slovník poetiky (Stratil sa epigram)“, Dotyky 1 (5): 39, http://www.dotyky.net/?p=11958 
  3. Žilka, Tibor, „Epigram v slovenskej literatúre“, in Bariaková, Zuzana; Kubealaková, Martina, Rozosmiať človeka je hotová veda alebo Podoby komiky v umeleckej literatúre, Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2010, str. 8 – 13, ISBN 978-80-557-0121-9, https://publikacie.umb.sk/humanitne-vedy/rozosmiat-cloveka-je-hotova-veda-alebo-podoby-komiky-v-umeleckej-literature.html 

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epigram
  •   Wikislovník ponúka heslo Epigram