Ivan Gall
Ivan Gall (vl. menom Ján Halla, pseudonymy G. Melša, Ján Turčan, J. Hla, Mladý Hypochonder, Samo Társky a i.) (* 14. apríl 1885, Vsetín, Česko – † 26. máj 1955, Praha) bol slovenský básnik obdobia moderny.
Ivan Gall | |
slovenský básnik | |
Narodenie | 14. apríl 1885 Vsetín, Česko |
---|---|
Úmrtie | 26. máj 1955 (70 rokov) Praha, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ivan Gall |
Životopis
upraviťPochádzal z Moravy, ale vyrastal v Martine. Študoval vo Valašskom Meziříčí a v Místku, neskôr pokračoval v štúdiu národohospodárstva a práva na právnickej fakulte v Prahe, kde v roku 1910 získal doktorát práv. Do roku 1918 bol externým redaktorom a korektorom mesačníka Naše Slovensko a redaktorom Národohospodárskeho věstníka v Prahe.[1] V roku 1918 sa stal poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Od roku 1919 bol zamestnancom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, kde pracoval na pozícii tajomníka. V roku 1925 zastával post župana Pohronskej župy vo Zvolene, v rokoch 1929 – 1938 vládneho radcu a vedúceho referátu školstva a osvety na Krajinskom úrade v Bratislave. V roku 1938 bol vypovedaný zo Slovenska, a odvtedy, až do svojej smrti, žil v Prahe. Po skončení 2. svetovej vojny naďalej udržiaval kontakty so Slovenskom.
Tvorba
upraviťVäčšinu svojich prác napísal po slovensky v rokoch 1904 – 1912. Napísal okolo tridsať lyrických básní a niekoľko krátkych próz, ktoré uverejňoval najmä v časopise Dennica, ale tiež v časopisoch Prúdy, Naše Slovensko, Slovenský denník a iné. Jeho poézia znamená obohatenie dobového básnického výrazu o nové odtiene. Často sa inšpiroval výtvarným umením, čoho dôkazom je i viacero básní napísaných k určitým obrazom, no venoval sa najmä ľúbostnej poézii. Inšpiroval sa tiež európskou literatúrou, ktorá priniesla do jeho diel mnoho zvučným mien, ale taktiež nádych symbolizmu a moderny.
Po dlhej pauze sa vrátil k literárnej tvorbe až v 50. rokoch, keď napísal viac spomienkových čŕt o pražskom Detvane, o predprevratovom Martine i o svojich umeleckých druhoch (Janko Jesenský, Ivan Krasko, Jaroslav Hašek a iní). Jeho literárne dielo vyšlo posmrtne v knihách Odkaz (1956) a Keď lístie padá (1973).[1]
Dielo
upraviť- 1906 – Na Dušičky (vyšlo v časopise Dennica)
- 1907 – Precitnutie (vyšlo v časopise Dennica)
- 1908 – Aurelove Vianoce (vyšlo v časopise Dennica)
- 1908 – Biela noc (vyšlo v časopise Dennica)
- 1910 – Z denníka Voloďovho (vyšlo v časopise Dennica)
- 1935 – T. G. Masaryk na Slovensku, kniha o Masarykových prezidentských cestách na Slovensko (vydané pod jeho občianskym menom)
- 1938 – Tým, čo sa zaslúžili o vlasť (Pro patria bene meritis), bibliofília obsahujúca príležitostné reči venované M. R. Štefánikovi, T. G. Masarykovi a P. O. Hviezdoslavovi (vydané pod jeho občianskym menom)
- 1955 – Ján Kalinčiak: Reštavrácia, preklad do češtiny
- 1956 – Odkaz, súborné vydanie jeho časopisecky uverejňovaných básní a próz (posmrtné vydanie)
- 1973 – Keď padá lístie, knižné vydanie poézie a prózy (posmrtné vydanie)
- ↑ a b Ivan Gall [online]. Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.