Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska

Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska bol dočasný orgán československej štátnej správy medzi decembrom 1918 a januárom 1928. Bol zriadený pri začleňovaní Slovenska do štátneho organizmu novovznikajúceho česko-slovenského štátu.

Orgán vznikol na základe zákona č. 64/1918 z 10. decembra 1918 „o mimoriadnych prechodných ustanoveniach na Slovensku“ a politicky i personálne nadväzoval na tzv. skalickú vládu ako prvú a relatívne autonómnu slovenskú expozitúru centrálnej moci. zákonné opatrenia ustanovili niektoré znaky, inštitúty a dočasné/prechodné inštitúcie československej štátnej suverenity na tej časti území „bývalého kráľovstva Uhorského, ktoré vláda Československej republiky prevezme do svojej správy“. Ich zavádzaním a spravovaním zákon poveril vládu, ktorá ich previedla na svojho zmocneného ministra V. Šrobára s veľmi široko definovanými právomocami : „...aby na Slovensku, opustenom maďarskými vojskami, konal všetky tie práce, ktoré sú potrebné k udržaniu poriadku, ku konsolidovaniu pomerov a k zabezpečeniu riadneho štátneho života“. Vládny orgán/úrad ministra pozostával zo 14 referátov vedených „vládnymi referentmi“ pre administratívu/verejnú správu (prvým referentom bol M. Ivanka), evanjelickú cirkev (J. Šimkovic), financie (Ľ. Medvecký), katolícku cirkev (K. A. Medvecký), národnú obranu (F. Houdek), poľnohospodárstvo (P. Blaho), poštu a železnice (K. Stodola), pravosúdie/spravodlivosť (I. Dérer), priemysel a obchod (V. Makovický), sociálnu starostlivosť (E. Lehocký), školstvo a národnú osvetu (A. Štefánek), verejné práce (Š. Janšák), verejné zdravotníctvo (I. Hálek) a zásobovanie (M. Bella).

Prvé sídlo ministerstva od 12. decembra 1918 bolo v Žiline, od 4. februára 1919 v Bratislave. Ministerstvo pracovalo až do 1920 v podmienkach neustáleného územného rozsahu svojej kompetencie (pozri Trianonská zmluva), sabotáží zvškov uhorského/maďarského štátneho aparátu, neochoty kvalifikovaných ľudí slúžiť novým pomerom, vojny s tzv. Slovenskou republikou rád, lokálnych nepokojov, zásobovacích problémov a pod. Pôsobnosti referátov postupne preberali pražské ministerstvá, referáty sa menili na lokálne pobočky centrálnych úradov, význam orgánu klesal. V máji 1920 bol V. Šrobár vystriedaný v úrade I. Dérerom, od septembra 1920 bol ministrom M. Mičura, od októbra 1922 do likvidácie úradu v januári 1928 J. Kállay. Zvyšok úradnej agendy prevzalo v priebehu roku 1928 „slovenské oddelenie“ ministerstva vnútra ČSR.[1]

Referencie

upraviť