Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arbanaský monastier svätého Mikuláša (bulh. Арбанашки манастир "Св. Никола" – Arbanaški manastir "Sveti Nikola") je fungujúci ženský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa na západnom okraji dediny Arbanasi a asi 5 km ďaleko od oblastného mesta Veliko Tărnovo v severnom Bulharsku. Ku kláštoru vedie asfaltová cesta.[1] Patrí pod Velikotărnovskú diecézu.[2]
| Arbanaský monastier svätého Mikuláša (Арбанашки манастир "Св. Никола") | |
| kláštor | |
 Arbanaský monastier svätého Mikuláša - pohľad ku kláštornému chrámu od vchodu do kláštora
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Veliko Tărnovo |
| Okres | Veliko Tărnovo |
| Obec | Arbanasi |
| Súradnice | 43°6′0″S 25°40′0″V / 43,10000°S 25,66667°V |
| Vznik | 13. storočie/1680 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý |
| Využitie | fungujúci ako ženský kláštor, múzeum |
  | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Miestopoloženie upraviť
Monastier leží v Arbanaskej náhornej plošine, ktorá je časťou stredného Predbalkánu na západnom okraji dediny Arbanasi približne 6 kilometrov od centra mesta Veliko Tărnovo.[2]
História upraviť
Monastier bol postavený v období Druhej bulharskej ríše. V roku 1393 v čase keď vtedajšie hlavné mesto Veliko Tărnovo padlo pod nadvládu Osmanskej ríše, bol zbúraný (súčasne s hlavným mestom) tureckými nájazdníkmi.[2][1][3] Kláštor bol obnovený v roku 1680 a niekedy v tomto období bol postavený aj dnešný kláštorný chrám. V roku 1798 bol pri nájazde Kădžalijcov (lúpeživý tureckí nájazdníci z oblasti mesta Kărdžali) chrám vážne poškodený, ale už o desať rokov neskôr bol opravený. V roku 1833 sa na podnet otca Zotika z Preobraženského monastiera a s pomocou dotácií od miestnych obyvateľov začalo s obnovou kláštora a boli pristavané mnohé budovy. Celý kláštorný areál bol taktiež obostavaný kamennou stenou.[1][3][4]
Arbanaský monastier sa premenil na ženský a jeho prvou igumenkou sa stala Teodora Hristova z Veliko Tărnova. V 60. rokoch 19. storočia v kláštore žilo okolo 30 mníšok a napriek tomu, že bol kláštor ženský, bol často navštevovaný revolucionármi - napríklad Vasilom Levskim, Matejom Preobraženskim a Stefanom Stambolovom.[1][4]
V čase Rusko-Tureckej vojny (1877 - 1888) boli ruskí vojaci ubytovaní v dedine Arbanasi a mníšky z kláštora im často pomáhali. Ako znak vďaky bol za to monastieru venovaný z Ruska ikonostas. Taktiež veľké množstvo ikon v chráme sú dary ruských vojakov z tohto obdobia.[4]
Po oslobodení Bulharska začal monastier upadať a v roku 1913 ho postihlo zemetrasenie, ktoré narušilo väčšinu budov. Tie však boli neskôr obnovené.[1]
Posledná reštaurácia monastiera prebehla v roku 1966.[3]
Areál a charakteristika kláštora upraviť
Na území kláštorného areálu sa nachádzajú kláštorný chrám, ubikačné a administratívne budovy a kaplnka.
Kláštorný chrám Narodenia Krista je jednoloďový, s jednou apsidou a centrálnou kupolou. Má mužské a ženské oddelenie. V roku 1716 bola k jeho severnej strane pristavaná kaplna svätého Iliju. Ubikačné a administratívne budovy boli postavané v rokoch 1833 - 1870.[2][1] Najstaršou budovou kláštorného areálu je kláštorný chrám Narodenia Krista, ktorý bol postavený ešte na konci 17. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj ikonostas, ktorý je vyrezávaný z dreva.[1]
Ubytovanie upraviť
Monastier ponúka možnosť ubytovania pre návštevníkov. K dispozícii je 50 jednolôžkových a dvojlôžkových izieb.[2] Izby pre návštevníkov sa nachádzajú v severnom krídle kláštora.[5]
Galéria upraviť
-
Vo dvore kláštorného areálu -
Vo dvore kláštorného areálu -
Pohľad na kláštorný areál od dediny Arbanasi -
Pohľad smerom ku zvonici zvonku -
Detail zvonice
