Archeologické múzeum (Chisaria)
Archeologické múzeum (bulh. Археологически музей – Archeologičeski muzej)[1][2][3][4][5][6][7][8] je múzeum[1][2][3][4][5][6] založené v druhej polovici 20. storočia,[2] ktoré sa nachádza v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6] Múzeum patrí medzi 100 národných turistických objektov Bulharska.[3]
| Archeologické múzeum v Chisarii (Археологически музей в Хисаря) | |
| múzeum | |
 celkový pohľad na areál archeologického múzea v Chisarii
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Súradnice | 42°30′06″S 24°42′26″V / 42,50167°S 24,70722°V |
| Založenie múzea | 1957 |
| Pre verejnosť | prístupné |
  | |
| Wikimedia Commons: Archaeological Museum, Hisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lokalita upraviť
Múzeum leží v centrálnej časti mesta Chisaria na ulici Al. Stambolijski (bulh. улица „Ал. Стамболийски“) č. 8.[3]
Dejiny upraviť
Začiatok múzejnej práce v Chisarii sa datuje do roku 1933, keď skupina nadšencov založila archeologickú spoločnosť.[6][2] Predsedom združenia sa stal miestny patriot, generál Todor Markov,[2] ktorý bol aj hlavným iniciátorom založenia spolku.[6]
Z predmetov zhromaždených spolkom bola založená muzeálna zbierka.[6][4][2] Múzejná zbierka sa v tom čase nachádzala v priestoroch vily „Momina“, ktorá patrila priamo predsedovi a zakladateľovi spolku generálovi Markovovi.[2] Zbierka bola[6][4][2] v roku 1957[2] (udávaný je aj rok 1953)[6][4] vyhlásená za štátne múzeum.[6][4][2]
V roku 1967[2] (udávaný je aj rok 1962)[6] bolo múzeum preklasifikované a získalo štatút archeologického múzea.[2]
Charakteristika upraviť
V múzeu sa nachádzajú dve stále expozície: hlavné archeologické oddelenie[7][3][4][5] (s pridelenými dvoma sálami, lapidáriom a nádvorím)[3] a stála etnografická expozícia.[7][3][4][5] Expozícia je doplnená vysvetľujúcimi textami v bulharčine a angličtine, ako aj fotografickým materiálom, mapami a plánmi niektorých preskúmaných archeologických lokalít.[6]
Zbierkový fond upraviť
Celkový zbierkový fond múzea nie je veľmi objemný.[4] Číta vyše než 4000 muzeálnych exponátov[4][8] (uvádzal sa počet 4276 exponátov)[8] – je však rôznorodý a reprezentatívny.[4]
Expozície hlavného komplexu múzea upraviť
Archeologická expozícia upraviť
Exponáty v archeologickej časti múzea predstavujú a mapujú materiálnu a duchovnú kultúru v chisarskom regióne v rozmedzí od 5. – 4. tisícročia pred Kristom až do neskorého stredoveku v 14. storočí.[3]
Z pravekého obdobia sa medzi exponátmi nachádzajú nálezy objavené pri vykopávkach neolitických osád v Chisarii a dedine Černičevo – ide predovšetkým o hlinené nádoby, hlinené modly, kamenné sekery, alebo nože vyrobené z pazúriku. Z exponátov pochádzajúcich z tráckeho obdobia sa v múzeu nachádzajú predovšetkýmn predmety, ktoré dokazujú obchodné kontakty medzi miestnym tráckym osídlením a obyvateľmi regiónov Starovekého Grécka. Ide predovšetkým o fragmenty nádob z importovanej gréckej keramiky a mince razené na ostrove Thasos, v mestách Kyzikos, Enos a Neapolis.[3]
Najrozsiahlejšiu časť expozície predstavujú predmety spojené s rímskym obdobím mesta.[3][5][6]
Etnografická expozícia upraviť
Stála etnografická expozícia mapuje život, zvyky a spôsob obživy obyvateľstva v chisarskom regióne od obdobia bulharského národného obrodenia do súčasnosti.[3][5][6]
Externé expozície múzea upraviť
Okrem hlavného areálu patria k archeologickému múzeu v Chisarii dve externé expozície.[3][6][5] Sú to:
Rímska hrobka upraviť
Rímska hrobka zo 4. storočia, ktorá pozostáva zo schodiskového koridoru a pohrebnej komory ležiacej v hĺbke 7 metrov pod povrchom zeme.[3][5]
Rímske termálne kúpele upraviť
Rímske termálne kúpele vybudované v priebehu 2. – 3. storočia. Nachádzajú sa v parku „Momina sălza“.[3][5]
Turizmus upraviť
Chisarské archeologické múzeum patrí k významným turistickým atrakciám[8] a teší sa vysokému záujmu, ako zo strany lokálnych obyvateľov, tak aj zo strany hostí a návštevníkov kúpeľného letoviska.[4] Celý komplex múzea vrátane externých expozícií patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska. V zozname sú pod číslom 67a.[3] Múzeum ponúka špecializované komentované prednášky v bulharčine, angličtine a ruštine. Možná je aj prehliadka najatraktívnejších exponovaných kultúrnych pamiatok v archeologickej rezervácii Chisaria so sprievodcom.[3][5][6]
Archeologická rezervácia „Chisaria“ upraviť
Archeologická rezervácia bola vyhlásená v roku 1976 a zahŕňa časti mesta Chisaria, kde sa nachádzajú pozostatky niekdajšieho antického mesta Diocletianopolis.[9][2] Rozprestiera sa teda predovšetkým v časti Chisarie, ktorá je ohradená pevnostnými múrmi antického mesta.[9] Archeologická rezervácia patrí pod priamu správu archeologického múzea, ktoré na ňu dohliada, stará sa o ňu a udržiava ju.[4][8]
Galéria upraviť
-
v dvore archeologického múzea v Chisarii -
prvá z externých expozícií chisarského archeologického múzea – Rímske termálne kúpele -
druhá z externých expozícií chisarského archeologického múzea – Rímska hrobka
Referencie upraviť
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4641. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Археологически музей [online]. btsbg.org, 2017-10-08, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Археологически музей – Хисаря [online]. bestplacesinbulgaria.com, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Национален Бизнес ООД - Бизнес Каталог. Археологически музей- Хисаря [online]. nacionalen-biznes.com, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online. Archivované 2022-11-09 z originálu.
- ↑ a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija. Stará Zagora : Domino EOOD. 2013. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 245. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e Културно историческо наследство [online]. hisar.bg, 2013-08-27, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
- ↑ a b mc.government.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Archeologické múzeum (Chisaria)
