Wikipédia

Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu

Pevnostné múry (bulh. Крепостни стени – Krepostni steni),[1][2] alebo len Pevnostný múr (bulh. Крепостна стена – Krepostna stena)[3][4] sú ruiny opevnenia, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[5][1][2][3][4] Kultúrna pamiatka národného významu.[6]

Pevnostné múry Diocletianopolu
(Крепостни стени на Диоклецианопол)
hradby
pohľad na časť južnej časti hradieb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Mesto Chisaria
Súradnice 42°29′55″S 24°42′21″V / 42,49861°S 24,70583°V / 42.49861; 24.70583
Dĺžka 2 327 m
Šírka 4 m
Výška 13 m
Vznik prelom 3. a 4. storočia
Pre verejnosť prístupné
Stav ruiny
Wikimedia Commons: Hissarya Fortress, Hissarya
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika upraviť

Z dôvodu vysokého stupňa zachovanosti je systém opevnenia Diocletianopolu jedným zo vzácnych predstaviteľov tohto typu rímskej architektúry v Európe.[2]

Pôdorys pevnostného ohradenia má tvar nepravidelného štvoruholníka a ohradzuje areál o ploche 30 hektárov.[1][2][4] Celková dĺžka ohradenie je 2327 metrov.[1][2][5][4] Pevnostné múry dosahujú hrúbky od 2,6 metra do 4 metrov a v najvyšších bodoch ohradenie siahalo až do výšky 13 metrov,[2] pričom tejto výšky dosahovali hradby v častiach kde sa nachádzali mestské brány. Samotné múry siahali do výšky 11 metrov.[5] Do súčasnosti zachované časti hradieb siahajú do výšky približne 7 metrov.[3] Pri severnej časti hradieb bol v neskoršom období postavený druhotný múr – proteichisma. Tento múr dosahuje celkovej dĺžky 503 metrov a je široký 3 metre. Výška múru dosahovala 6 metrov.[7]

Pri výstavbe boli použité štyri základné stavebné techniky: opus caementicum, opus testaceum, opus mixtum a opus quadratum.[1]

Materiál upraviť

Múry boli postavené z kameňov a tehál, ako spojovací materiál bola použitá malta s prímesou nadrvených tehál.[2][1] Kamene použité pri výstavbe boli predovšetkým granit, syenit a granito-rula. Granit a granito-rula pochádzali z miestnych nálezísk z okolia Diocletianopolu, syenitové bloky boli privezené najpravdepodobnejšie z nálezísk vo Philippopole (dnešný Plovdiv).[1] Rady kameňov sa striedajú s radmi tehál, pričom tehlová časť pozostáva zo štyroch vrstiev tehál.[3]

Schodiská upraviť

Vrchná platforma hradieb bola dostupná cez celkovo 16 jedno, alebo dvojramenných schodísk, ktoré boli s pevnostným múrom priamo konštrukčne prepojené. Jedno zo schodísk bolo vnútorné. Toto schodisko sa nachádzalo v západnej časti južnej pevnostnej brány. Dvojramenné schodiska boli chránené arkádou, v stenách popri schodisku sa nachádzali niky, ktoré slúžili ako prístrešia pre strážnych.[1]

Veže upraviť

 
veža v juhovýchodnom rohu opevnenia

V hradbách sa celkovo nachádzalo až 44 bojových veží.[2][1][5] Desať veží sa nachádzalo pri západnej časti pevnostného múru, deväť pri východnej časti, deväť pri južnej časti a dvanásť pri severnej časti. Ďalšie štyri veže sa nachádzali v rohoch opevnenia.[2] Vybudované boli z vonkajšej strany pevnostného múru. Všetky boli štvorcového pôdorysu s výnimkou juhovýchodnej veže, ktorej pôdorys bol vejárovitý a severovýchodnej, ktorej pôdorys bol osemuholnikový (postavený na kruhových základoch). Veže boli trojposchodové. Prvé poschodie zvyčajne slúžilo ako skladisko a na druhom a na treťom sa nachádzali vojaci, ktorí mohlo cez strieľne ostreľovať nepriateľa.[1]

Brány upraviť

Do mesta sa vchádzalo štyrmi hlavnými mestskými bránami:[4][1][2] (severnou, južnou, západnou a východnou).[1][2] Okrem štyroch hlavných brán sa v hradbách nachádzalo ešte šesť pomocných brán.[2][7] Tieto menšie portály boli používané predovšetkým vojskom, ale používali sa aj na tajné vnášanie materiálu (vojenského aj civilného) do pevnosti v časoch obliehania.[7]

Umelá priekopa upraviť

Bola vykopaná pred severným pevnostným múrom, kde bolo mesto najzraniteľnejšie.[1] Priekopa sa pravdepodobne nenachádzala popri celej dĺžke severnej časti opevnenia. Išlo o suchú a nespevnenú priekopu[8] Z ostatných strán bolo mesto chránené prirodzeným strmým terénom.[1]

Dejiny upraviť

Pevnostné múry a celý systém opevnenia boli postavené na prelome 3. a 4. storočia počas panovania cisára Diokleciána.[1][4]

V priebehu 5. storočia bola severná časť opevnenia zosilená a to vybudovaním druhotného pevnostného múru (tzv. proteichisma).[1][4]

Pamiatková ochrana upraviť

Opevnenie mesta Diocletianopolis, ktoré sa nachádza na území dnešného mesta Chisaria bolo vyhlásené v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu pod názvom Chisarská pevnosť, pevnostné hradby a opevnenia (bulh. Хисарска крепост, крепостни стени и крепостни съоръжения – Chisarska krepost, krepostni steni i krepostni săorăženija). Dôvodom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota pamiatky.[6]

Galéria upraviť

  •  
    pohľad na časť západného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť západného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť východného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru
  •  
    pohľad na časť južného pevnostného múru so základami veže
  •  
    detailný pohľad na časť hradieb
  •  
    detailný pohľad na časť hradieb
  •  
    detailný pohľad na zvyšky jedného zo schodísk, ktoré viedli na vrchnú platformu hradieb
  •  
    detailný pohľad na juhovýchodnú vežu


Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 25 – 30. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 137 – 138. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d Хисар - Крепостта и южната врата “Камилите” [online]. hisarbg.com, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g Крепостна стена [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 126 – 127. (po anglicky)
  6. ↑ a b Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 33 – 34. (po bulharsky)
  8. ↑ MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 35. (po bulharsky)

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pevnostné_múry_a_opevnenia_Diocletianopolu&oldid=7575950“