Aristokles zo Sikyónu

Aristokles alebo Aristoklés (starogr. Ἀριστοκλῆς – Aristokles, iný prepis: Aristoklés) bol grécky sochár zo Sikyónu, činný v 6. storočí pred Kr.[1]

Sochár Aristokles zo Sikyónu bol podľa nemeckého znalca antického umenia J. J. Winckelmanna zakladateľom sochárskej školy v Sikyóne, jednej z najstarších a najslávnejších sochárskych škôl.[2] Staroveký autor Pausanias uvádza, že sochársky majster Pantias z Chiosu pôsobiaci na prelome 5. a 4. storočia pred Kr., čo sa týka počtu generácii, bol siedmy žiak jeho školy.[3] Do tejto školy patril napr. aj Aristoklov žiak Synnoón z Aiginy a jeho syn Ptolichos.[4]

O sochárskom diele Aristokla nám zanechal správu vo svojom epigrame grécky básnik Antipatros zo Sidónu, ktorý zaznamenal, že bol autorom sochy múzy hrajúcej na lýre (zrejme múzy Terpsichory alebo Erató).[5] Táto múza patrila do skupiny troch múz, zhotovených s jeho bratom Kanachom a s Ageladom z Argosu.[6]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 109. (po nemecky)
  2. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 209.
  3. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 435.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 447.
  5. Friedrich Wilhelm Thiersch: Ueber die Epochen der bildenden Kunst unter den Griechen, Lindauer, 1816, str. 30 [1]
  6. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 384.