Beladické súvrstvie
Beladické súvrstvie je súvrstvie, litostratigrafická jednotka tvorená sedimentmi panónskeho veku (najvyšší miocén asi 9 miliónov rokov)[1]. Súvrstvie obsahuje okrem vápnitých ílov a pieskovcov aj typické uhoľné vrstvy s výskytom lignitu. Dosahuje hrúbku najviac do 100 m. Nachádza sa v nadloží ivanovského a v podloží volkovského alebo gabčíkovského súvrstvia.
| Beladické súvrstvie | |
|---|---|
| Nadradená | Podunajská panva |
| Podjednotky | hlavinské vrstvy |
| Nadložie | volkovské súvrstvie |
| Podložie | ivanovské súvrstvie alebo gabčíkovské súvrstvie |
| Hrúbka | 100 m |
| Vek | vrchný miocén (panón F) |
| Zloženie | |
| Primárne | vápnité íly a pieskovce |
| Ostatné | uhlie, lignit |
| Umiestnenie | |
| Názov podľa | obce Beladice |
| Pomenovaná | Harčár a kolektív (1988) |
| Región | Podunajská nížina |
| Krajina (y) | Slovensko |
Názov je odvodený od obce Beladice v severnej časti Podunajskej nížiny. Zaviedol ho v roku 1988 Harčár a kolektív, a v roku 1989 D. Vass[2], starší názov je uhoľná séria[3]. Pôvodne považované za pontské. Súvrstvie možno porovnávať s čárskym súrvrstvím vo Viedenskej panve a so senianskym súvrstvím vo Východoslovenskej panve. V Zadunajsku a v Maďarskom stredohori sú ekvivalentom súvrstvia taliandorogské sliene[4] alebo szákske súvrstvie[5].
Horninové zloženie upraviť
Súvrstvie má pomerne pestrý litologický charakter. Tvoria ho hlavne jazerné uhoľné a vápnité íly, kaolinické íly, pieskovce a štrky, miestami s vrstvami lignitu.
Samostatný člen tvoria hlavinské vrstvy, ktoré sú tvorené žltými a krémovosfarbenými pórovitými travertínmi, sladkovodnými vápencami a ílmi.[6]
Súvrstvie tvorilo okrajovú časť panvy, kde sa prelínali vplyvy vysladzovania do polobrakického vývoja. Prakticky v celej Podunajskej panve v tej dobe prevládal sladkovodný limnický vývoj uhoľných vrstiev. Do tohoto obdobia spadá aj nástup uhoľnej sedimentácie s veľkým množstvom lignitu. V oblasti Tribeča bol sladkovodný vývoj najlepšie zachytený vrtmi v priestore Beladice – Žirany. Vyznačuje sa veľmi rýchlym striedaním tmavosivých siltových vápnitých ílov, uhoľných ílov s vložkami lignitu a svetlosivých vápnitých siltovcov s bohatou faunou mäkkýšov s kotúľkovitými, osteokolami, vetvičkami rastlín a podobne.
Referencie upraviť
- ↑ Kováč, M., Synak, R., Fordinál, K. & Joniak, P., Tóth, Cs., Vojtko, R., Nagy, A., Baráth, I., Maglay, J., Minár, J. 2011. Late Miocene and Pliocene history of the Danube Basin: inferred from development of depositional systems and timing of sedimentary facies changes. Geologica Carpathica, 62, 6, s. 519 – 534
- ↑ Keith, J. F. jr., Vass, D., Kanes, W. H., Pereszényi, M, Kováč, M., Kráľ, J., 1989, Sedimentary basins of Slovakia, Part 11. Final report on the Hydrocarbon pontenial of Danube Lowland Basin, Vol. l, Manuscript University of South Carolina, ESRI, Technical Report 89-0019, 143 s.
- ↑ Buday, T. (Editor), 1963, Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000 M-33-XXX Gotwaldov. Ústřední Ústav geologický, Praha, 238 s.
- ↑ Vass, D. 2002, Litostratigrafia Západných Karpát: neogén a budínsky paleogén. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 202 s.
- ↑ Cziczer, I., Magyar, I., Pipík, R., Böhme, M., Ćorić, S., Bakrač, K., Sütő-Szentai, M., Lantos, M., Babinszki, E., Müller P. 2009: Life in the sublittoral zone of long-lived Lake Pannon: paleontological analysis of the Upper Miocene Szák Formation, Hungary. International Journal of Earth Sciences (Geologische Rundschau) 98, s. 1741 – 1766
- ↑ Pristaš, J. (Editor), Elečko, M., Maglay, J., Fordinál, K., Šimon, L., Gross, P., Polák, M., Havrila, M., Ivanička, J., Határ, J., Vozár, J., Tkáčová, H., Tkáč, J., Liščák, P., Jánová, V., Švasta, J., Remšík, A., Žáková, E., Töröková, I., 2000: Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1:50 000. Bratislava, Štátny geologický ústav D. Štúra, 250 s.