Otvoriť hlavné menu
Blatnica je aj zriedkavý názov Blatiny, pozri Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch).

Blatnica je obec na Slovensku v okrese Martin. Patrí medzi najchladnejšie obce slovenska.

Blatnica
obec
Blatnica (SVK).jpg
Pohľad na obec smerom od Mošoviec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Blatnický potok
Nadmorská výška 495 m n. m.
Súradnice 48°56′17″S 18°55′35″V / 48,938056°S 18,926389°V / 48.938056; 18.926389
Rozloha 86,19 km² (8 619 ha) [1]
Obyvateľstvo 953 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 11,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1230
Starosta Karol Čičmanec[3] (nezávislý)
PSČ 038 15
ŠÚJ 512079
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
č. 1
038 15  Blatnica pri Martine
E-mailová adresa info@Blatnica.sk, oublatnica@gaya.sk
Telefón 494 81 01
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Blatnica
Webová stránka: Blatnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec leží v centrálnej časti Turca, na styku Turčianskej kotliny a pohoria Veľká Fatra. Poloha v ústí Blatnickej doliny a na okraji národného parku vytvára z Blatnice ideálne východiskové miesto na turistiku i cykloturistiku. Preteká ňou Blatnický a Gaderský potok.

Súčasťou obce je aj bývalá dedina Sebeslavce.

DejinyUpraviť

Okolie dnešnej obce poskytuje vhodné prostredie pre život; v blízkosti sa nachádza mierne zvlnené úrodné územie, vhodné na poľnohospodárstvo, no tiež hlboké lesy s dostatkom zveri, ako aj jaskýň a hlbokých roklín, vhodných pre úkryt v čase ohrozenia. Dôkazom pobytu človeka z mladšej doby kamennej (5. - 4. tisícročie pred Kr.) sú nálezy v jaskyni Mažarná v úbočí Tlstej nad Gaderským potokom. Ďalšie stopy osídlenia sa našli v lokalite „Na Záhorí“, kde bolo zdokumentované pohrebisko lužickej kultúry z konca 2. tisícročia pred Kr. a tiež v jaskyni nad Plešovicou, kde bol nález bronzovej ihlice s pečatidlovou hlavicou. Výraznú stopu v podobe hradiska na Plešovici tu zanechalo keltské osídlenie, spadajúce do laténskej doby, ktorého valy sa zachovali dodnes.

V stredoveku nastáva príchod Slovanov a celá oblasť sa stala súčasťou Nitrianskeho kniežatstva. Z tohto obdobia pochádza vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, v ktorom bol uložený tzv. Blatnický meč. Je avarského pôvodu, rukoväť s ľaliovitými ozdobami má vybíjanú zlatom a striebrom a zobrazuje 4 postavy so zdvihnutými rukami. Malá časť pôvodného nálezu je prístupný v miestnej pamätnej izbe. Z konca 11. storočia pochádzajú archeologické nálezy románskeho kostola v lokalite Sebeslavce, priamo pod Blatnickým hradom. Najstaršie písomné správy o území Blatnice (dnešná osada Sokolčie) pochádzajú z čias panovania kráľa Kolomana, samotná obec sa prvýkrát spomína v 1. polovici 13. storočia. Koncom storočia bolo dokončené jadro Blatnického hradu, ktorý strážil dôležitú cestu z Ponitria na Oravu a Liptov, neskôr nazývanú Magna via. Trasa cesty sa neskôr presunula západnejšie a hrad i s obcou stratil na význame a Blatnica sa stáva poddanská dedina.

Osud obyvateľov sa odvíjal od vlastníkov hradu a panstva, ktoré často menilo majiteľa. Od roku 1414 mal panstvo v zálohu Pongrác z Liptovského Mikuláša a po viacerých ďalších sa v roku 1539 stali pánmi Blatnice Révaiovci. V tomto období mala obec vlastného richtára a prísažných a 16 spravovaných a 4 opustené porty, no tiež 7 chudobných obyvateľov. V ťažkých časoch druhej polovice 16. storočia sa s príchodom Jezuitov v Turci rozšírilo olejkárstvo, využívajúce liečivé účinky tunajších rastlín. Výrobou a predajom olejkárskych produktov sa v 18. storočí len v Blatnici živilo viac ako 100 domácností a turčianskí olejkári boli známi aj v okolitých krajinách. Boli však rodiny, ktoré mali svoje obchody na ruskom Ďalekom východe - napr. Duchajovci, Ľuptákovci či Haľamovci. S obchodom súvisiaca prosperita a pokrok viedli k preferovaniu kamenných a tehlových domov, ktoré lepšie odolávali riziku častých požiarov. Do dejín obce sa zapísal rod Prónayovcov, ktorý sprvoti slúžil Révaiovcom, no postupne si tu vybudoval kúriu a kaštieľ. Dôkazom prosperity obce v 18. storočí je aj prosperita dvoch mlynov, krčiem a píly, naopak, hrad chátral a hoci ešte slúžil ako obydlie, postupne upadal. V roku 1785 mala Blatnica ako sídlo jedného zo štyroch okresov Turčianskej župy 1015 obyvateľov a patrila tak medzi veľké obce. Počas vlny vysťahovalectva do USA odišli aj Daniel a Jaroslav Siakeľovci, známi ako filmári prvého slovenského Janošíka.

V 20. storočí boli vybudované nové cesty, verejný vodovod, zavedený elektrický prúd, telefón, začali premávať autobusy a obyvatelia trávili viac času aj športom a kultúrou. Vzniklo divadlo, knižnica, botanická záhrada i etnografické múzeum Karola Plicku. V súčasnosti je Blatnica modernou obcou s rozvíjajúcou sa individuálnou výstavbou.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Blatnický hrad, prvýkrát písomne spomínaného v roku 1300. V roku 1539 hrad daroval rodu Révaiovcov kráľ Ferdinand I., tí ho vlastnili počas nasledujúcich storočí. Obývaný bol do roku 1790, kedy ho postihol požiar, odvtedy pustol.[4]
  • Blatnický kaštieľ, bloková dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L z polovice 17. storočia. Nachádza sa v centrálnej polohe uprostred dediny. Výraznou prestavbou, ktorá mu dala dnešnú neskorobarokovú podobu prešiel kaštieľ v polovici a tretej štvrtine 18. storočia (severozápadné krídlo). Fasády sú pomerne strohé, portál s kamennou šambránou je dekorovaný supraportou s vytočenou rímsou. Obsahuje dochované barokové dvere. Okná majú taktiež kamenné šambrány, na prvom podlaží jednoduché, na druhom podlaží doplnené o klenák a nadokennú rímsu. Stredná os fasády je akcentovaná oknami s polkruhovo vytočenými nadokennými rímsami. Pôvodná strecha kaštieľa bola manzardová, pokrytá šindľom. Miestnosti sú zaklenuté valenou klenbou s výsečami a chodby korýtkovou klenbou. Po roku 1945 bol kaštieľ konvertovaný na viacero bytových jednotiek. V 80. rokoch uvažovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby o vzniku expozície v kaštieli, no započatá obnova nebola nikdy dokončená a kaštieľ tak podlieha devastácii.[5]
  • Prónaiovská kúria, barokovo-klasicistická jednopodlažná, bloková stavba na obdĺžnikovom pôdoryse z tretej štvrtiny 18. storočia. Nachádza sa naproti staršiemu kaštieľu. Vznikla pravdepodobne na mieste staršej stavby pochádzajúcej zo 16. storočia, z ktorej sa dochoval suterén. Dominantným prvkom je portikus v štýle luiséz s kupolou, nesený šiestimi stĺpmi s kompozitnými hlavicami. Tento ojedinelý architektonický prvok nechal vybudovať Gabriel III. Prónai v roku 1836, ako uvádza nápis s chronogramom na portiku.[6] V kúrii sa nachádza múzejná expozícia venovaná dielu Karola Plicku.[7]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1786. Veža bola pristavaná v roku 1817. Rozšírený v priestore oltára bol v roku 1838. Zariadenie interiéru nesie prvky vernakulárnej architektúry. Nachádza a tu drevená trojramenná empora. Oltár je kazateľnicový, neskorobarokovo-klasicistický z doby vzniku kostola. Krstiteľnica je klasicistická z roku 1838 s kanelovaným driekom a kupou s plastickými lupeňmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená zvonovitou helmicou.[8]
  • Rímskokatolícky kostol svätého Ondreja v časti Sebeslavce, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, z 13. storočia. Spolu so zánikom obce význam kostola upadol a v priebehu 18. storočia a prvej tretiny 19. storočia bol nevyužívaný a chátral. Súčasná stavba je halový klasicistický objekt s pravouhlym ukončením presbytéria, bez veže. Vznikol s použitím zvyškov pôvodnej stavby na podnet barónov Jána a Juraja Révaiovcov. Z gotickej etapy sa dochoval pôvodný portál vo forme lomeného oblúka. Zariadenie kostola je rustikálne, z obdobia klasicistickej prestavby kostola. Nachádza sa tu závesný obraz sv. Ondreja, drevená rustikálna empora a lavice.[9] Do konca 20. storočia sa v ňom slúžili omše, dnes je pre verejnosť uzavretý. Za kostolom sa nachádzajú zvyšky cintorína. Kostol má hladké fasády s termálnymi oknami, strecha je valbová s malou nadstavanou zvonicou.
  • Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z druhej polovice 18. storočia. Stavba má hladké fasády, strecha je stanová pokrytá šindľom, vystupuje z nej malá drevená vežica s barokovou helmicou a štvorlaločnými rezonančnými otvormi.[10]

ZaujímavostiUpraviť

  • Meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia, pochádza z Mohyly z časti Sebeslavce a patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Blatnický meč vyrobili z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny. Roľník, ktorý meč našiel v 19. storočí[chýba zdroj], ho odovzdal grófovi Révaiovi (Révay) v Blatnici a ten ho venoval budapeštianskemu múzeu, kde je vystavený dodnes. Posledný raz mohli Slováci vidieť originál Blatnického meča v roku 2002 počas výstavy „Stredná Európa okolo roku 1000“ na Bratislavskom hrade. Jeho kópia je vystavená v Slovenskom národnom múzeu v expozícii pod Hradom.[chýba zdroj]

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Blatnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Blatnica, s. 283-285.
  6. ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Blatnica, s. 285-286.
  7. FABIAN, Milan, a kol. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
  8. KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Evanjelický kostol, s. 280-283.
  9. KAROL ĎURIAN, MICHAELA KALINOVÁ, EVA PETRÁŠKOVÁ, EVA ŠEVČÍKOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rímskokatolícky filiálny kostol sv. Ondreja, s. 275-280.
  10. PETER ŠKULAVÍK. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Zvonica, s. 287.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blatnica

ZdrojUpraviť