Blues rock alebo bluesrock je hudobný žáner, ktorý je kombináciou blues a rock and rollu s dôrazom na hru na elektrickú gitaru. Tento žáner sa začal rozvíjať ako osobitný štýl v polovici 60. rokov 20. storočia v tvorbe hudobných skupín ako sú Cream a The Rolling Stones, ktoré experimentovali s hudbou starých bluesmanov ako boli Elmore James, Robert Johnson, Howlin' Wolf a Muddy Waters.

Blues rock

Eric Clapton
Pôvod v štýlochBlues, Rock and roll
Kultúrne pozadieŠesťdesiate roky – Spojené kráľovstvo a USA
Typické nástrojeGitara – Basová gitara – Klávesy – Bicie – Spev
Všeobecná popularitaVeľká 60. – 70. rokoch 20. storočia, aj v súčasnosti
Odvodené štýlyHard rock, Heavy metal[1][2]

Zmes štýlov
Punk blues – funk blues

Charakteristika

upraviť

Blues-rock by sa dal charakterizovať ako bluesová improvizácia dvanásťbarového blues voľnými variáciami v štýle boogie poväčšine zameraného na zvuk elektrickej gitary často s tvrdším zvukom zameraným na riffy, podobné tradičnému blues, ktoré sa hralo v chicagskom regióne. Veľmi často je hrané v rýchlom tempe, ktoré ho tiež odlišuje od klasického blues.[3]

Hudobné nástroje

upraviť

Kľúčovými nástrojmi pre blues rock sú elektrická gitara, basová gitara a bicie nástroje. V blues rocku je dávaný silný dôraz na spev, no bežné sú aj čisto inštrumentálne bluesrockové skladby. Hudba tohto žánru môže byť doplnená o klávesové nástroje (syntetizátory, klavír, organ..), gitary bývajú často dve, jedna sólová a druhá rytmická (sprievodná).

História

upraviť

Vývoj rocknrollu a blues je jasne historicky zmapovateľný, no blues rock ako známy žáner sa neobjavil do polovice 60. rokov. Prvým hudobníkom, ktorý je známym predstaviteľom tohto žánru bol americký gitarista Lonnie Mack so svojimi nahrávkami hitových singlov "Memphis", "Wham!" a "Chicken-Pickin'". Jasnejšie je viditeľný vývoj britského bluesrocku s viacerými významnými predstaviteľmi ako sú Alexis Korner a John Mayall, ktorí založili bluesové kapely, ktoré inšpirovali neskoršie hviezdy bluesrocku ako boli The Free, Savoy Brown, či raná tvorba skupiny Fleetwood Mac. V USA boli pioniermi tohto žánru hudobníci ako Johnny Winter, Paul Butterfield či skupina Canned Heat. Pre bluesrockových gitaristov neskorších generácií bol najväčším vzorom štýl hry Jimiho Hendrixa.

Bluesrock sa stal hlavnou inšpiráciu pre modernú rockovú hudbu 60. a 70. rokov vďaka tvorbe Erica Claptona a Johna Mayalla so skupinami ako boli Bluesbreakers, The Yardbirds a superskupinami Blind Faith, Cream a Derek and the Dominos. Koncom 60. rokov jeden zo zakladateľov skupiny The Yardbirds, gitarista Jeff Beck v svojej skupine The Jeff Beck Group pretvoril zvuk blues rocku do formy heavy rocku. V skupine The Yardbirds bol aj tretí človek, ktorý písal históriu rockovej hudby. Bol ním Jimmy Page, ktorý založil kapelu The New Yardbirds, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti pod novým názvom Led Zeppelin. Skupina Led Zeppelin mala obrovský vplyv na vývoj anglickej bluesrockovej hudobnej scény 70. rokov 20. storočia. Ďalšími vplyvnými predstaviteľmi britskej bluesrockovej scény boli Rory Gallagher a Robin Trower.

Začiatkom 70. rokov americké skupiny ako Aerosmith spojili blues s heavy metalom, podobne ako pár rokov pred nimi Led Zeppelin. Bluesrock sa vyvíjal spolu s južanským rockom a hardrockom v repertoári skupín ako boli Allman Brothers Band, ZZ Top a Lynyrd Skynyrd.

V začiatku 90. rokov bolo znovuzrodenie bluesrocku, ktoré má dodnes vplyv na repertoár takých umelcov ako sú Tedeschi Trucks Band, Derek Trucks,The Black Crowes, The Jon Spencer Blues Explosion, a Joe Bonamassa.

Najznámejší bluesrockoví umelci

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Weinstein, Deena. Heavy Metal: The Music and its Culture. DaCapo, 2000. ISBN 0-306-80970-2, pg. 14.
  2. CHRISTE, Ian. Sound of the Beast. [s.l.] : Allison & Busby. ISBN 0-7490-8351-4. S. 1.
  3. "Blues-rock," Allmusic.com (Accessed September 29 2006), <http://www.allmusic.com/explore/style/blues-rock-d50 Archivované 2010-11-09 na Wayback Machine>