Jimmy Page
James Patrick „Jimmy“ Page (* 9. január 1944, Heston, Middlesex) je anglický gitarista a producent. Svoju kariéru začal ako štúdiový hudobník v Londýne. V rokoch 1966 – 1968 bol členom skupiny The Yardbirds. V roku 1968 sa stal zakladateľom rockovej skupiny Led Zeppelin.
| Jimmy Page | |
|---|---|
 Jimmy Page na udeľovaní cien Mojo (2008)
| |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | britský gitarista a producent |
| Rodné meno | James Patrick Page |
| Narodenie | 9. január 1944 (80 rokov)  Heston, Middlesex, Anglicko, Spojené kráľovstvo
|
| Žáner | hardrock, heavy metal, bluesrock, folkrock |
| Hrá na nástrojoch | gitara, mandolína, basgitara, bendžo, harmonika, dulcimer, teremín, tenis, Mafia III |
| Roky pôsob. | 1957 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Swan Song, Atlantic, Geffen, Fontana, Mercury |
| Súvisiace články |
The Yardbirds Led Zeppelin The Honeydrippers The Firm Coverdale and Page Page and Plant XYZ The Black Crowes Roger Daltrey |
| Webstránka | Oficiálne stránky |
Jimmy Page je považovaný za jedného zo zakladateľov heavy metalu, a to najmä vďaka svojim osobitým gitarovým riffom, novej metóde nahrávania rytmických základov a precíznej technike pri spracovávaní štúdiovej produkcie. V roku 2003 ho magazín Rolling Stone zaradil na 9. miesto v „Stovke najlepších gitaristov všetkých čias“. Bol dvakrát uvedený do Rockandrollovej siene slávy, a to ako člen skupín The Yardbirds aj Led Zeppelin.
Detstvo a hudobné začiatky upraviť
Jimmy Page sa narodil v západnom predmestí Londýna v Hestone. Jeho otec pracoval v priemysle ako personálny riaditeľ, matka bola sekretárka v nemocnici. V roku 1952 sa presťahovali do Miles Roadu.
Prvýkrát držal gitaru v ruke, keď mal dvanásť rokov. Hoci začal navštevovať lekcie hry na gitaru v blízkom Kingstone, bol viac samoukom. Spočiatku bol ovplyvnený hudobným štýlom nazvaným rockabilly (prvým predstaviteľom tohto štýlu bol Bill Halley). Jeho vzormi boli gitaristi Scotty Moore a James Burton, ktorí hrali na nahrávkach Elvisa Presleyho, a Johnny Day, ktorý hral v skupine Everly Brothers. Skladba „Baby Let’s Play House“ od Elvisa Presleyho patrila medzi jeho najobľúbenejšie skladby, ktoré hrával ešte na svojej prvej gitare značky Futurama Grazioso z roku 1959, ktorú si v tom čase kúpil z druhej ruky. Page mal vzory aj medzi akustickými folkovými hudobníkmi, ako boli Bert Jansch či John Renbourn, a v bluesovej hudbe, akú hrali Elmore James a B. B. King.
Ako štrnásťročný sa Jimmy Page objavil ako hosť programu „All Your Own“ Huwa Wheldona v televízii BBC v skupine, ktorá hrala vtedy v Anglicku veľmi populárny štýl nazvaný skiffle. Page hovoril o tomto období v jednom z interview pre magazín Guitar Player: „V mojich začiatkoch bolo veľa hudobných štýlov, ktoré som chcel skúsiť, čo bola pre mňa veľmi dobrá škola.“
V pätnástich rokoch Page ukončil školu a pokúšal sa zaoberať sa hudbou profesionálne. Po krátkej spolupráci s textárom Roystonom Ellisom a spevákom Redom E. Lewisom ho pozval Neil Christian do skupiny The Crusaders. Približne dva roky vystupoval a hral na Christianových nahrávkach vrátane singlu z novembra 1962 „The Road to Love“. V priebehu spolupráce s Christianom mal Jimmy vážne zdravotné problémy (žľazová horúčka), ktoré mu neumožňovali kontinuálne sa zúčastňovať vystúpení. Keď vyzdravel, rozhodol sa ukončiť svoju hudobnú kariéru a zamerať sa na svoju ďalšiu záľubu, ktorou bolo maľovanie.
Príležitostný štúdiový hráč upraviť
Page sa zapísal na štúdium na Sutton Art College v Surrey. Ako študent si rád občas zaimprovizoval na gitare na vystúpeniach v klube Marquee so skupinami Cyril Davis All Stars alebo Blues Incorporated, či s gitaristami Jeffom Beckom a Ericom Claptonom. John Gibb zo skupiny The Silhuettes ho požiadal o spoluprácu pri nahrávaní niekoľkých skladieb v štúdiu EMI. Jednou z Pageových prvých štúdiových nahrávok bola skladba „Diamonds“ s Jetom Harrisom a Tonym Meehanom, ktorá sa na začiatku roku 1963 dostala na prvú priečku rebríčka singlov vo Veľkej Británii. Po niekoľkých nahrávkach so skupinami Carter-Lewis and the Southeners, Mike Hurt’s Group a Mickey Fin and the Blue Men sa Jimmy Page rozhodol naplno venovať práci štúdiového hudobníka. Mal prezývku „Little Jim“ („Malý Jim“).
Page hral na štúdiových nahrávkach mnohých skupín vrátane The Rolling Stones, Van Morissona, hral na debutovom albume skupiny The Kinks (aj keď zlé jazyka hovoria, že na tomto albume nezahral žiadne gitarové sólo), bol aj na nahrávaní prvého singlu skupiny The Who „I Can't Explain“ (jeho party sa však do finálnej nahrávky nedostali). Hral aj na strane B tohto singlu – v skladbe „Bald Headed Woman“.
V roku 1965 si Pagea najal manažér skupiny The Rolling Stones Andrew Loog Oldham na spoluprácu na projekte „Immediate Records“, v ktorom dostal príležitosť zahrať si a produkovať hudbu aj s Johnom Mayallom a Ericom Claptonom. Jimmy Page hral na gitare aj na debutovom albume Joea Cockera „With a Little Help from My Friends“. Aj keď Jimmy Page nahrával s mnohými slávnymi hudobníkmi svojej doby, mnohé z týchto nahrávok sú dostupné iba na pirátskych kópiách. Niekoľko z nich vydali členovia fanklubu skupiny Led Zeppelin na konci sedemdesiatych rokov. Jednou z rarít je aj improvizácia skladby „Little Queen of Spades“ od bluesovej legendy Roberta Johnsona, ktorú hrá s gitaristom skupiny The Rolling Stones Keithom Richardsom.
V roku 1965 nahral svoje prvé sólo, počas ktorého aj spieval. Predpokladá sa, že v rokoch 1963 až 1966 sa Jimmy Page podieľal na nahrávaní 60% rockovej hudby v Anglicku. 20. marca 1965 prišla požiadavka nahradiť Erica Claptona v skupine The Yardbirds, ale on ponuku odmietol a namiesto seba navrhol svojho priateľa Jeffa Becka. 16. marca 1966 s ním Jimmy nahral inštrumentálnu skladbu „Beck's Bolero“. Po tejto skúsenosti chceli založiť skupinu, no kvôli zmluvným problémom a nedostatku vokalistov tento projekt stroskotal.
O niekoľko týždňov dostal ponuku, aby sa pripojil k skupine The Yardbirds. Nahradil basgitaristu, a neskôr sa gitarista Chris Dreja presunul na post basgitaristu, aby sa Jimmy mohol pripojiť k Jeffovi Beckovi na poste gitary. V roku 1968 odišli dvaja členovia skupiny Keith Relf a Jim McCarty pre nezhody a tiež kvôli malému komerčnému úspechu. Jimmy Page sa rozhodol pokračovať ďalej a novú skupinu The New Yardbirds po prvom turné premenoval na Led Zeppelin. Pageove predchádzajúce skúsenosti boli rozhodujúce pre úspech tejto skupiny v sedemdesiatych rokoch. Page bol producentom, skladateľom a gitaristom skupiny, a tiež jednou z vedúcich osobností rockovej hudby v tomto období. Používaním fuzz gitary, slide gitary, pedal steel gitary, akustickej gitary a progresívnych nahrávacích postupov sa skupina Led Zeppelin stala vzorom pre budúce rockové kapely. Page používal svoj vlastný štýl hrania a experimentoval s feedbackovou metódou aj s archaickým hudobným nástrojom teremínom.
Keď sa skupina Led Zeppelin v roku 1980 rozpadla, Page chcel založiť skupinu s bývalými členmi skupiny Yes pod názvom XYZ, ale tento pokus neuspel. V roku 1982 nahral soundtrack k filmu Death Wish II. Úspešný návrat na pódium Page zaznamenal v roku 1983 na koncertoch s Arms Charity. Potom nahral album s Royom Harperom a v roku 1984 nahrával s Robertom Plantom. Nasledovala spolupráca s The Firm, s Paulom Rodgersom, s The Rolling Stones aj so Stephenom Stillsom. V rokoch 1995 až 1998 koncertoval s Robertom Plantom. V televízii MTV spoločne nahrali koncertný album No Quarter: Jimmy Page and Robert Plant Unledded, ktorý vo veľkej miere obsahoval prepracované verzie skladieb skupiny Led Zeppelin.
Jimmy Page je jediným členom Led Zeppelin, ktorý stále necháva otvorenú možnosť návratu skupiny. V súčasnosti sa zúčastňuje rôznych charitatívnych koncertov a spolupracuje s charitou ABC Trust, ktorú založila jeho manželka Jimena Gomez-Paratcha v roku 1998. Jeho dcéra Scarlet Pageová je uznávaná fotografka.
Page na olympijských hrách upraviť
Na záverečnom ceremoniáli XXIX. letných olympijských hier v Pekingu 24. augusta 2008 prevzalo štafetu britské hlavné mesto Londýn, v ktorom sa v roku 2012 uskutočnili XXX. letné olympijské hry. Pri tejto príležitosti na Národnom štadióne zaspievala Leona Lewisová s gitarovým sprievodom Jimmyho Pagea skladbu „Whole Lotta Love“ od Led Zeppelin.[1]
Hudobná ikona upraviť
Gitarový historik Robert Lynch popisuje Jimmyho Pagea takto: „V relatívne krátkej histórii elektrickej gitary v rockovej hudbe existuje len málo tých, ktorých by sme mohli označiť za jej ikony. Jimmy Page je jednou nich. Jeho výnimočný štýl, jeho kompozičná zručnosť, jeho invenčnosť, majstrovstvo v štúdiovej tvorbe a jeho koncertné predvedenia boli miesta, kde exceloval ako nikto a zatieňoval mnoho ďalších, ktorí sa ho pokúšali nasledovať.“
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jimmy Page
